San Damiánsky kríž – František a P. Mária – Prešov 14.02.2009

    Dnes chceme spolu meditovať nad miestom P. Márie v duchovnosti sv. Františka. Všetci iste viete, že František sa prebudil k duchovnému životu pred touto ikonou. Táto ikona je inšpirovaná evanjeliom sv. Jána. Je veľmi bohatá na poučenie a spiritualitu. Mohla by sa volať aj „Ikona osláveného Krista“: Ježiš má tŕňovú korunu nahradenú korunou slávy, výrazné naširoko otvorené oči sú znakom života, celé telo je jasné. Hoci má na sebe znamenia utrpenia a smrti (prebité dlane, nohy i bok), je plný života. Vzpriamený Ježiš pripomína výjav zo Zjavenia: „Videl som...stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý“ (Zjv 5,6). V našom rozjímaní sa najprv pozrieme na P. Máriu na tejto ikone a potom si povieme niečo o Františkovej úcte k P. Márii.
    P. Mária stojí na ikone po Ježišovej pravej strane, čo sa pokladá za čestné miesto. Spĺňajú sa na nej slová 45. žalmu: „Po tvojej pravici stojí kráľovná". Veľmi dobre zapadajú do tejto ikony, v ktorej je Kristus zobrazený ako kráľ; jeho tŕňová koruna je tu už premenená na kráľovskú korunu, aj keď nesie znaky kríža. Mária teda kraľuje podobne ako jej Syn.
    Jej usmiata tvár, vyžarujúca nežnosť, je obrátená k Jánovi, akoby stále počula Ježišovu výzvu: „Žena, hľa, tvoj syn" (Jn 19,26). V Jánovi vidí a prijíma Ježiša a v ňom všetkých veriacich prijíma za svoje deti. V Jánovi, svojom novom dieťati, kontempluje Krista žijúceho vo svojich údoch: „Ja som vinič, vy ste ratolesti" (Jn 15,5).
    P. Mária má ruku priloženú k ústam. Toto gesto poznáme zo Sv. Písma, napr.: Múdr. 8,12: „Ak budem mlčať, budú čakať na mňa, ak budem hovoriť, budú ma počúvať, ak budem rečniť dlhšie, ruku si položia na ústa". Ikonopisec tým chcel azda vyjadriť, že Mária je žena veľmi pozorná na Ježiša a na udalosti, ktoré prežíva.
    Máriin pohľad a jej nevýslovný úsmev odrážajú plnosť jej spojenia s Ježišom v Duchu Svätom, Pripomínajú nám aj radostné posolstvo archanjela Gabriela: „Raduj sa, Mária, ... našla si milosť u Boha" (Lk 1,28-30), ako aj naplnenie jej vlastného proroctva: „Velebí moja duša Pána, ... všetky pokolenia ma budú volať blaženou" (pórov. Lk 1,47-48).
    Mária obracia na Jána pohľad a úsmev nevýslovnej nežnosti, ktoré žiaria aj na nás, ktorí sme jej deti, najmä vtedy, ak prijímame jej radu a „urobíme všetko, čo nám Ježiš povie" (Jn 2,5). Sú svätci, ktorých Máriin úsmev premenil (Bernadeta, Terezka), pretože jej úsmev dáva more lásky Ježišovho Srdca, lebo je spojená so Sv. Duchom, jeho darmi a celkove s Božím životom.
    Pravou rukou ukazuje Mária na Ježiša. Toto gesto ukazuje predmet jej rozhovoru s Jánom, a zároveň aj zmysel ich života. Ide o gesto, aké urobila kedysi v Kane. Mária je prvá, ktorá počúvala, prežívala a uskutočňovala evanjelium. Ona je najušľachtilejším plodom lásky, Ježišovej krásnej lásky, ktorá robí aj naše duše krásnymi. Ona je prvá „blažená, lebo uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán" (Lk 1,45). Z jej tváre aj vyžaruje neobyčajný pokoj, krása, šľachetnosť. Je to odraz krásy jej Syna.
    Ikony používajú aj reč odevu, aby znázornili hlbokú realitu bytia, ako aj poslanie osoby. Preto je užitočné všimnúť si aj Máriin odev. Vidíme, že má oblečený biely ozdobný závoj a široký biely plášť, tmavočervené šaty a fialovú tuniku. V staroveku bol závoj znakom zasnúbenia. V tomto zmysle vystupuje Mária na kríži zo San Damiána ako Pánova snúbenica, nevesta Ducha Svätého. Tak ju často vzýval aj sv. František. Preto Mária nenarúša spojenie s Duchom Svätým, naopak ona je spojivom a prostredníčkou všetkých milostí.
    Biely plášť, ktorý by ju mohol aj celú zahaliť, má viacero významov. Predovšetkým biela farba je farbou víťazstva: „Kto zvíťazí, ten bude oblečený do bieleho rúcha" (Zjv 3,5). Ona je víťazná, lebo „rozšliapala hadovi hlavu“ (Gn 3,15) Ďalší význam bielej farby je znak čistoty a nepoškvrnenosti, ktorú priniesol Kristus a ktorá sa dokonale uskutočnila práve v P. Márii, počatej pre Ježišove zásluhy bez dedičného hriechu. Sv. Terezka hovorí: „Mária bola síce vykúpená vznešenejším spôsobom ako my, ale na druhej strane mala menej šťastia, ako my, pretože nemala matku, ktorá by tak milovala“. „Mária je tá, ktorá od okamihu nepoškvrneného počatia najdokonalejšie odzrkadľuje Božiu krásu. „Celá krásna", takýmto titulom ju vzýva Cirkev. Biela farba patrí právom tej, ktorá je celá krásna, celá čistá. Nepoškvrnená sa aj zachovala: právom jej patrí biela farba.
    Biele rúcho symbolizuje aj dobré skutky, ktoré Boh umožňuje konať svojim svätým: „Nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. Smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých" (Zjv 19,7-8). Na závoji a rúchu môžeme vidieť rôzne ozdoby. Symbolizujú dary Ducha Svätého, ktorými je Mária celá obsypaná, „plná Božej milosti", ako ju nazval archanjel Gabriel. Názov „Kecharitomene - plná milosti" je Máriino meno, ktorým ju nazval Pán, vyjadruje to, čim ona je pred Bohom, jej hlbokú realitu, že je plná Božích milostí, Božích priazni.
    Mária je pod širokým bielym plášťom odetá do tmavočervených šiat. Ak je červená farba znamením lásky, tmavočervená hovorí o veľkej, mimoriadne silnej láske. Mária naozaj obstála v láske, aj keď „jej dušu prenikol meč" (Lk 1,34), aj v najukrutnejších bolestiach zostala stáť pod krížom a prijala, že bude našou matkou (Jn 19,26). Je nám znamením, že jediná veľkosť, ktorú uznáva evanjelium, je veľkosť lásky.
    Máriina tunika je fialovej farby. Túto farbu mal v jeruzalemskej svätyni záves, ktorý oddeľoval Archu zmluvy od ostatnej časti svätyne. Archa obsahovala kamenné tabule, do ktorých bolo vrytých desať Božích prikázaní, ktoré dostal Mojžiš od Boha na vrchu Sinaj. Archa je predobrazom Panny Márie, ktorá vo svojom živote nosila živé Božie Slovo, Ježiša. Mária, Archa Nového zákona, je zahalená novým závojom: Duchom Svätým, ako jej to zvestoval anjel: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni" (Lk 1, 35). (spracované podľa "Ikona Krista zo sv. Damiana" Marc Picard OFMCap)
    Sľúbil som, že si niečo povieme o mieste P. Márie v našej františkánskej spiritualite. Mariánska úcta v živote sv. Františka nie je okrajovou záležitosťou, ale zaberá významne miesto.
    P. Hilarín Felder vo svojej knihe „Ideály sv. Františka“ takto opisuje vzťah sv. Františka k Panne Márii: „S Kristom a kvôli Kristovi uctieval najblahoslavenejšiu Pannu Máriu.“ Odpradávna ho prenikala „vrúcna nábožnosť k najdobrotivejšej Matke“ a „k Pani Sveta“. K Matke Kristovej prejavoval nesmiernu úctu, lebo, ako hovoril: „učinila Pána Slávy naším bratom“. „Radoval sa ako dieťa z každej pocty, ktorá sa jej preukazovala.“ Tvrdil: „Právom sa vzdáva Najblahoslavenejšej Panne Márii veľká úcta, pretože nosila Pána pod svojím srdcom.“
    Ale Pannu Máriu nemiloval len preto, že je Matkou Božou, ale tiež preto, že spolu so svojím božským Synom žila chudobným životom a tým sa stala krásnym vzorom pre Menších bratov. František o tom hovoril veľmi často. Chudobu velebil ako „kráľovnú čností, pretože v takom nádhernom lesku žiarila na Kráľovi kráľov a na jeho kráľovskej Matke“. Zbieraniu almužny pripisoval veľkú cenu, „pretože náš Pán Ježiš Kristus bol chudobný a cudzinec, a z almužien žil On i Najblahoslavenejšia Panna.“ „Každého chudobného, ktorého stretol, považoval „za zrkadlo Pána a jeho chudobnej Matky“. Často s plačom rozprával o veľkej biede, ktorú prežívala Najblahoslavenejšia Panna Mária so svojím božským Dieťatkom. Raz pri obede sa jeden brat zmienil o tom, aká chudobná bola Matka Božia, keď na Vianoce porodila Vykupiteľa. Táto zmienka úplne rozrušila sv. Františka. Ihneď vstal od stola, posadil sa na holú zem a plačúc dojedol svoj chlieb. Príklad Krista Pána a Márie Panny dostačoval k tomu, aby ho povzbudil k chudobnému životu.
    Preto napísal sv. Kláre a jej sestrám u sv. Damiána: „Ja, najmenší brat František, chcem nasledovať život a chudobu nášho Najvyššieho Pána Ježiša Krista a jeho Najsvätejšej Matky a chcem v tom až do smrti zotrvať. A prosím vás všetky a radím vám, aby ste v tomto najsvätejšom spôsobe života a v chudobe vždy zotrvali.“
    Preto tiež úplne zvláštnym spôsobom zasvätil seba a svoj rád Matke Božej a Matke chudobných, Márii. Kolískou a domovom nášho rádu je kostolík Panny Márie Anjelskej, ľudovo nazývaný Porciunkula. V tejto kaplnke, ako píše sv. Bonaventúra, „úpenlivo vzýval mnohými slzami a vzdychmi tú, ktorá počala večné Slovo milosti a Pravdy, aby ráčila byť jeho orodovnicou. A zásluhami Matky Milosrdenstva prijal a sám zrodil ducha evanjeliovej pravdy.“ Do tejto kaplnky privádzal všetkých nových bratov, „aby rád Menších bratov, ktorý tam na príhovor Matky Božej vznikol, tak isto tu naberal silu ku vzrastu a zdar.“
    Kostolík Panny Márie Anjelskej bol jedným z troch kostolíkov, ktoré sv. František vlastnoručne opravil. Tu v tomto kostolíku sa mu prvý raz zjavila jeho cesta pri otváraní sv. evanjelia, sem sa vždy vracal zo svojich apoštolských ciest. Túto kaplnku miloval nad všetky miesta sveta a umierajúc ju odporúčal bratom, aby ju chránili. V jej tieni chcel zomrieť a tu aj vydýchol svoju dušu, veď si zvolil najblahoslavenejšiu Pannu na večné časy za orodovnicu a ochrankyňu rádu a všetkých bratov.
    O jeho úcte k Panne Márii môžeme usudzovať aj podľa toho, ako často a horlivo sa k nej modlil. Nestačili mu obvyklé mariánske pobožnosti, ktoré boli v liturgických hodinkách. Tomáš z Celána hovorí: „Matke Ježišovej venoval ešte zvláštne chválospevy, modlieval sa k nej zvláštne modlitby a dával jej také časté a nežné dôkazy lásky, že to nedokáže ľudský jazyk vysloviť. Po Kristovi Pánovi vkladal do nej všetku svoju dôveru, vyznával jej svoje poklesky a skrze ňu dúfal denne v odpustenie svojich domnelých previnení. Celé noci trávieval chválou Boha a blahoslavenej Panny.“
    Každá hodinka jeho hodiniek o utrpení Pána začínala a končila antifónou, ktorou i ja zakončím toto zamyslenie: „Svätá Panna Mária, žiadna medzi ženami na svete nie je ti podobná: dcéra a služobnica Najvyššieho Kráľa, Nebeského Otca, Najsvätejšia Matka nášho Pána Ježiša Krista, snúbenica Ducha Svätého, pros za nás so svätým archanjelom Michalom, so všetkými nebeskými Mocnosťami a so všetkými svätými u svojho najsvätejšieho a milovaného Syna, nášho Pána a Majstra.“

    Modlitba vďaky za Máriu a s Máriou (prebraté z obnovy Školských sestier sv. Františka)

    Pane, buď zvelebený za Máriu, veľdielo tvojej lásky. Utvoril si ju z tej istej ľudskej prirodzenosti ako nás. Žalm, ktorý oslavuje kráľovskú svadbu, hovorí kráľovi: „Po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom" (Ž 45,10). Ikona nám ju tiež predstavuje po Tvojej pravici. Jej biely plášť a závoj je plný ozdôb symbolizujúcich dary Ducha Svätého.
    Ten istý žalm pokračuje ďalej: „Sám Kráľ zatúžil za tvojou krásou". Áno, Tvoja tvár je obrátená k Márii. Vyjadruješ tým, kde je nasmerovaná Tvoja túžba. Mária zato „velebí Pána, lebo na ňu zhliadol. Zhliadol na svoju poníženú služobnicu" (Lk 1, 46.48). Pane, urobil si Márii veľké veci pre jej poníženosť, takže ju nazývajú blaženou všetky pokolenia... Mária, vypros i nám pokoru. Aby sme umožnili Pánovi vykonať pre nás a v nás veľké veci. Aby sme mu neprekážali v jeho nádherných plánoch s nami. Ak necháme Pána konať v nás to, čo sám chce, aj náš duch bude jasať, budeme blažení.
    Mária, Tvoj biely závoj a plášť je symbol víťazstva, čistoty a vernosti. Vďaka Ti, Mária. Ty si stále verná svojmu materinskému poslaniu, Ty nám pomáhaš zostávať vernými a dosiahnuť víťazstvo nad každým zlom. „Matkin poklad patrí dieťaťu". S čím by sa matka nepodelila so svojim dieťaťom?
    Vďaka Ti, Mária, aj za Tvoju lásku, naozaj nesmiernu lásku, vyjadrenú tmavočervenou farbou odevu. Obklopovala si nesmiernou láskou nielen Ježiša, ale vylievaš ju, a to neustále aj na nás. Vypros i nám tento vzácny dar Ducha.
    Tvoja fialová tunika, Mária, nám hovorí, že Ty si pravá Archa zmluvy, Ty si nosila vo svojom tele živé Slovo. Vzbuď v nás naozaj živú túžbu po Božom Slove.
    Mária, Tvoja pravá ruka ukazuje na Ježiša ako na toho, kto je všetkým pre Tvoje srdce. Učíš i nás hľadieť s láskou na Toho, ktorý nás miloval ako prvý. Popros Ducha Svätého za nás, aby nám ho zjavoval stále viac; natoľko, že i naše srdce bude ním uchvátené a necháme sa ním viesť. Ty si urobila podobné gesto už predtým, v Kane Galilejskej, keď si povedala sluhom: „Urobte všetko, čo vám povie!" Popros za nás Ducha Svätého, aby sme boli vnímaví na Ježišovo slovo a umožnili mu premeniť naše každodenné námahy.
    Tvoj pohľad, Mária, spočíva s láskou a nežnosťou na Jánovi, duchovnom dieťati, darovanom ti pod krížom, ktorý zastupuje aj nás. Keď pozeráš na Jána, vidíš Ježiša; on ti povedal: „Žena, hľa tvoj syn!" Vieme, že v ťažkých chvíľach, ktoré nechýbajú nikomu, nie sme sami: máme Matku, ktorá nás povzbudzuje svojou nehou vo všetkých utrpeniach. Tak ako Ján, ktorý si Ťa od tej hodiny vzal k sebe (Jn 19, 27), Ťa chceme i my podľa Ježišovho želania prijať k sebe, totiž medzi svojich najdrahších. Ďakujeme Ti, že si nás prijala a Ty poďakuj za nás Otcovi, že nás urobil Ježišovými údmi, svojimi deťmi.
    Ján má na ikone veľmi privilegované, príjemné miesto: medzi Tebou, Mária, a Ježišom. Pomôž nám veriť a tešiť sa z toho, že toto miesto je určené i nám. I naše duchovné miesto je uprostred vás, pod nevyčerpateľným prameňom lásky a milosrdenstva Ježišovho Srdca. Ty, Mária, panna verná a silná, bola si pri Ježišovej smrti, stála si tam i pri prebodnutí jeho boku kopijou. Vytrvala si pri ňom v najťažšom a nepochybovala si o vzkriesení. Bola si mu stále blízko, aj na Kalvárii. Tak si mu aj teraz blízko, pri každom Svätostánku i slávení svätej omše. Vypros i nám milosť viery a vernosti vo všetkých skúškach. Buď s nami, keď máme účasť na Eucharistii. Ty obetuj Ježiša Otcovi a nás obetuj v ňom, lebo Ty si naša spoločná mama.
    Mária, obraz Cirkvi - nevesty bez škvrny a vrásky, ktorá ťa nasleduje, keď zotrváva v panensky neporušenej viere, pevnej nádeji a úprimnej láske, ktorá túžiš po duchovnej a apoštolskej obnove svojich synov a dcér pomocou lásky a úplného odovzdania sa Kristovi, k Tebe obraciame s dôverou svoju prosbu. Ty, ktorá si plnila Otcovu vôľu a bola horlivá v poslušnosti, silná v chudobe a vo svojom plodnom panenstve ochotná prijať život, upros svojho Božského Syna, aby tí, ktorí dostali dar nasledovať ho svojím zasvätením, vedeli o ňom svedčiť svojím premeneným životom, smerujúc radostne spolu so všetkými ostatnými bratmi a sestrami do nebeskej vlasti a ku svetlu, ktoré nezapadá (Vita consecrata).