Jom kipur

    V príprave na začiatok tretieho tisícročia kresťanstva si je Cirkev vedomá, že radosť jubilea je predovšetkým radosť, ktorá sa zakladá na odpustení hriechov a zmierenia s Bohom a blížnymi. Preto povzbudzuje svojich synov a dcéry, aby očistili svoje srdcia tým, že oľutujú minulé omyly a neveru. Cirkev ich vyzýva postaviť sa pokorne pred Boha a skúmať, akú zodpovednosť nesú aj oni za zlo času. (Ján Pavol II)
To čo sme čítali bol sprievodný list pápeža k dokumentu „Reflexia o šoa“, ktorý vydala náboženská Komisia pre náboženské vzťahy so Židmi 12.marca 1998. Šoa – slovo v hebrejčine označujúce katastrofu a ničenie sa stalo pomenovaním pre genocídu židovského národa v čase 2. svetovej vojny. Šesť miliónov mučeníkov z národa, z ktorého pochádzal Ježiš, jeho matka, prvý pápež a biskupi. Šesť miliónov obetí našej ľahostajnosti a predsudkov. Aj preto nás naši pastieri ešte 25. Marca 1998 vyzvali:
    „Inšpirovaní pápežom Jánom Pavlom II. Slovenskí katolícki biskupi spojení v KBS prosíme židovských bratov a sestry o odpustenie a vyzývame všetkých katolíckych veriacich, ako aj všetkých kresťanov a ľudí dobrej vôle, aby sa k nám pripojili a dokázali prekonať všetky predsudky. Veríme pritom, že skutok ospravedlnenia sa židovskému národu v zmysle morálnej a náboženskej pamäti, bude chápaný ako skutok pokánia, ako skutok lásky k Ukrižovanému, ktorý je náš pokoj“.
    Prekonať predsudky možno len hlbším poznaním. Poznaním toho, že kresťanská viera, tradície a sviatky „vyrastajú“ z viery, tradícii a sviatkov Izraela. Jedným z takýchto sviatkov je i Jom kipur, ktorý v židovskom náboženstve pripadá zrovna na dnešný deň a ktorý osvetľuje práve naše poslanie zmierenia.
    Jom kipur, najväčší židovský sviatok sa slávi 10.dňa mesiaca tišri, ktorý sa čiastočne kryje s naším septembrom. Predchádza mu desať dní pokánia (Aseret jeme tešuva), ktoré sa začínajú sviatkom Nového roka (Roš ha šana), nazývaného tiež aj ako deň súdu (Jom ha din), kedy sú podľa židovskej tradície všetci ľudia zvolávaní pred Pána, aby boli skúmane ich skutky. Nejde však o súd v zmysle zavrhnutia, ale v zmysle pozvania k obráteniu a pokánia. Preto sa Židia intenzívne modlia prosby o odpustenie (slichot) už mesiac pred Desiatimi dňami pokánia, ktorým sa hovorí aj (Jamim Noraim) - Hrozné dni. Nie hrozné zo strachu z Boha, ale preto, že človek sa rozhoduje, či zaujme postavenie na strane Boha alebo proti nemu. Pre toho, kto sa rozhodol pre obrátenie (tešuvu) dni pokánia vrcholia v Dni zmierenia, kedy môže prijať odpustenie hriechov.
    Podľa židovskej tradície však treba prejsť cez tri štádia tešuvy (pokánia). Najskôr je to ľútosť nad hriechmi - (charata). Potom nasleduje vyznanie hriechov – (viduj). A napokon musíme mať pevné rozhodnutie v budúcnosti sa viac hriechu nedopustiť – ( kabbala lehaba). Vyvrcholenie dní pokánia tvorí práve dnešný sviatok Jom kipur, ktorý je dňom prísneho pôstu a odpočinku bez práce. V ten deň sa zdržiavajú nielen od jedla, ale aj od nápoja, používania kozmetiky, umývania, nosenia koženej obuvi a šperkov. Podľa židovského zákona sa však všetky náboženské predpisy rušia, ak je ohrozený život človeka. Celý deň a pre mnohých aj noc, je vyplnený modlitbami v synagóge. V oblečení prevláda biela farba čistoty, pokory a pokánia, pričom muži nosia (kitl), biely plášť, ktorý pripomína pohrebný rubáš, v ktorom sa židia nechávajú pochovávať. Tento rubáš nechce vyvolať tiesnivú atmosféru pohrebu, ale skôr chce vyvolať radosť, ktorú vo večnosti zažije ten, kto v pokání očakáva Pána.
    Po slávnostnej večeri, ktorá predstavuje posledné jedlo pred týmto 24 hodinovým pôstom, začína sviatok Jom kipur obradom (Kol nidre) – Všetky sľuby. Ide o jeden z najpôsobivejších a najhlbších prvkov židovskej liturgie, kedy sa prosí o odpustenie za nesplnené sľuby dané Bohu. Odpustenie sľubov sa však netýka záväzkov vo vzťahu k blížnym. Pripomína to aj 56.kapitola knihy Izaiáša, ktorá sa na tento deň číta v Synagóge. „Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi ...,.keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do svojho domu, ak vidíš nahého zaodeješ ho“. Tieto a ďalšie verše obracajú pozornosť od pôstu k láske k blížnemu. Talmud o tom píše: „Jom kipur prináša odpustenie len za tie priestupky, ktoré sú medzi človekom a Bohom. Za previnenia, ktoré sú medzi človekom a človekom prinesie Jom kipur odpustenie len vtedy, keď sa človek najskôr zmieri so svojim bratom.“ Podobne ako nás učí Pán Ježiš, aby sme skôr ako budeme obetovať Bohu svoje dary, priniesli dar zmierenia naším blížnym Veriaci Židia už počas Desiatich dní, ktoré predchádzajú tento veľký sviatok, navštevujú tých, s ktorými mali nejaký spor a snažia sa nájsť zmierenie. Ani v židovskej tradícii nejde len o vonkajšie zachovanie zákona ale o lásku.
    Slávenie tohto sviatku vyplýva z Božieho príkazu ako nám o tom hovorí kniha Levitikus. Áron a po ňom každý veľkňaz vchádzal v deň tohto sviatku raz za rok do chrámovej Veľsvätyne, aby vykonal zmierenie za seba a za celú izraelskú pospolitosť. Keď krvou obetovaných zvierat ukončil očistu svätyne a oltára, vložil obe ruky nad hlavu živého capa a vyznal nad ním všetky previnenia Izraelitov. Kozla aj so všetkými neprávosťami, potom vyhnali na púšť - k Azazelovi, Božiemu protivníkovi, aby sa hriechy ľudu vrátili ku svojmu pôvodcovi.
    Ťažisko sviatku spočíva práve vo vyznávaní hriechov, ktoré sa opakuje 10 ráz za deň. Podobá sa to dlhej kajúcej modlitbe, ktorú prednáša celé spoločenstvo. Ide o podrobný výpočet 44 druhov hriechov spáchaných: „zo zátvrdlivosti srdca, z nevedomosti, neuváženými rečami, z nemravnosti, verejne či v ústraní, z donútenia i svojvôle....“ Židia otvorene vyznávajú: „zhrešili sme, previnili sme sa, dopustili sme sa nevernosti..... Odvrátili sme sa od tvojich príkazov a od tvojich dobrých súdov a nebolo nám to k ničomu. Ty však si spravodlivý vo všetkom, čo na nás prišlo, lebo ty si konal pravdivo, ale my bezbožne...A tak buď vôľa tvoja, Pane, Bože náš a Bože našich otcov, odpusť nám všetky naše hriechy..“
    Teológia tohto dňa je rozobraná pekne v liste Hebrejom: “Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov....raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.“