Veľký týždeň – pondelok (Jn 12,1-11)

    „Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu.“ Evanjelium nám ukazuje, ako Pán Ježiš prichádza na návštevu k Lazárovi, ktorého vyslobodil z hrobu a smrti. A preto, že Lazár i jeho sestry už s istotou vedia, kto je Ježiš, snažia sa ho primeraným spôsobom uctiť vo svojom dome. Na jeho počesť robia hostinu. Hostina v dome Lazára, pár dní pred Ježišovým umučením, má príchuť rozlúčky. Nikto okrem neho nič netuší, ale akoby sa tu vopred tajomne odohrávalo to, čo malo prísť v nasledujúcich dňoch.
    „Mária vzala libru vzácnej pravej nardovej masti a natrela ňou Ježišovi nohy a poutierala mu ich vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti.“ Pri tejto hostine sa dostáva Ježišovi zvláštna pocta. Dostáva sa mu pomazania vzácnym olejom. Mária obetovala naozaj veľmi drahocenný nardový olej ako prejav svojej vďačnosti i úcty. Bola to veľká obeta, ak uvážime, že cena tohto oleja sa rovnala ročnej mzde robotníka. Aj v tomto skutku bola akási predtucha Ježišovej smrti. Podľa židovského zvyku sa takýmto vzácnym olejom natierali nohy mŕtvym. 
    Veľmi zvláštny bol aj spôsobom utierania Ježišových nôh. Bola to ľudská láska vyjadrená telesne a veľmi nežným spôsobom. Ježiš tento jej prejav nezavrhol, ale prijal. Tým nám chce povedať, že láska k Bohu nemá hraníc. Človek v záujme vlastného sebazachovania sa musí obmedzovať vo všetkých svojich túžbach a láskach. Ale v láske k Bohu neexistuje žiadne obmedzenie, kde by sme mohli povedať: „Už som dosť miloval“. Prikázanie lásky k Bohu hovorí: „Milovať budeš“ a nie „miluj“. Je to stále nehotové. Hovorí tiež „celým srdcom, celou dušou, zo všetkých síl“. Láska a vďačnosť nemajú hraníc. Ich rozsah vždy určuje ľudské srdce. Láska nevypočítava čo musí a čo nie. 
    „No jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo túto masť nepredali za tristo denárov a nedali ich chudobným?“ Ale ako evanjelista dodáva: nešlo mu o chudobných. Môže sa nám niekedy stať, že tým, že sa snažíme umŕtvovať a sebazapierať, stratíme schopnosť oslavovať, stratíme zmysel pre radosť i pre nežnosť. Ľudský život nie je len sebazapieranie. Človek je pozvaný tešiť sa s každého dobra so svojím Bohom. Ježiš ho napomenul: „Nechaj ju! Nech to slúži pre deň môjho pohrebu. Lebo chudobných budete mať vždy medzi sebou, ale mňa vždy nebudete mať.“ Ďalší náznak budúcich udalostí je v tejto odpovedi Ježiša Krista na Judášov protest voči mrhaniu drahocenným olejom.
    I keď máme byť vnútorne slobodný a dokonca chudobný, i keď máme žiť šetrne, na božom kulte nemáme šetriť. Tak nás učí aj sv. František: „Uvedomme si my všetci duchovní, akého veľkého hriechu nevedomosti sa mnohí dopúšťajú proti Najsvätejšiemu Telu a Krvi nášho Pána Ježiša Krista a jeho presvätým menám a napísaným slovám, ktoré toto Telo sviatostne sprítomňujú. Vieme, že toto Telo nemôže byť, dokiaľ nie je sviatostne sprítomnené slovom. Veď na tomto svete máme a vidíme telesne z Najvyššieho len jeho Telo a Krv, mená a slová, ktorými sme boli stvorení a vykúpení zo smrti k životu.
    Všetci tí, ktorí spravujú tieto presväté tajomstvá a zvlášť tí, ktorí ich spravujú bez patričnej úcty, nech vo svojom vnútri uvážia, aké úbohé bývajú kalichy, korporále a plátna, na ktorých sa obetuje Telo a Krv nášho Pána. A mnohí ich uchovávajú na nedôstojných miestach, prenášajú neúctivo, nehodne prijímajú a podávajú druhým bez rozlišovania. Tiež jeho napísané mená a slová bývajú niekedy pošliapané, pretože človek telesne zmýšľajúci neprijíma tieto veci, ktoré pochádzajú od Božieho Ducha. Či vás nepohne k milujúcej oddanosti to, že On, dobrotivý Pán, sám sa našimi rukami podáva a my sa ho dotýkame a denne svojimi ústami prijímame? Alebo nevieme, že sa dostaneme do jeho rúk?
    Preto sa vo všetkých týchto i ostatných veciach rýchlo a dôkladne polepšime. A kdekoľvek je najsvätejšie Telo nášho Pána Ježiša Krista uchovávane nedôstojným spôsobom alebo len tak ponechané ležať, nech je odtiaľ odnesené, uložené na drahocennom mieste a starostlivo uzavreté. Tak isto ak sa nájdu napísané mená a slová Pána na nečistých miestach, nech ich zoberú a uložia na čestnom mieste.
    A my vieme, že toto všetko máme pred všetkým inými vecami zachovávať podľa prikázania Pána a ustanovenia matky Cirkvi; a kto to nerobí, nech vie, že za to bude musieť zložiť účty v súdny deň pred naším Pánom Ježišom Kristom. A kto tento list nechá opísať, aby bol lepšie zachovávaný, nech vie, že za to dostane požehnanie od Boha nášho Pána.“ (List Všetkým duchovným).