Mária, priateľka Boha II

Dnes by som chcel pokračovať v úvahe P. Raniera Cantalamesu O Panne Márii ako Božej priateľke. Mária si k iným krásnym titulom zasluhuje ešte tento. P. Raniero tvrdí, že robiť z ľudí priateľov božích je najvlastnejšie dielo Ducha Svätého. On nám odníma z tela srdce kamenné a dáva nám srdce z mäsa, srdce poslušné, ktoré rád koná Božiu vôľu, lebo miluje Boha. O Múdrosti Božej je napísané, že v každom pokolení prenáša sa v duše svätých a robí z nich Božích priateľov a prorokov. Robí z nich nielen prorokov, ktorý vystupujú v mene božom a na strane Boha a konajú mocné zázraky, ale robí z nich svätcov zamilovaných do Boha, ľudí so synovským, a nie už otrockým srdcom, ktorí milujú Boha a volajú k nemu úplne slobodne a s dôverou: „Abba, Otče!“.

Sv. Irenej hovorí, že Duch Sv. nás „prispôsobuje“ Bohu. Duch Svätý spôsobuje, aby sme boli prijateľní pre Boha, podobne ako nejaký komorník, ktorý učí ľudí kráľovskému protokolu, teda ako sa majú chovať, keď idú ku kráľovi. Ale Duch Svätý nám nehovorí ako sa máme obliecť, keď sa chceme s Bohom stretnúť, ale učí nás Božiemu Slovu. Vkladá Božie Slovo do nášho srdca, aby v nás Otec poznal svojho Syna. Duch Svätý uvádza naše myšlienky do súladu s Božími myšlienkami, našu vôľu s vôľou Božou, naše city s citmi Božími. Tak isto prispôsobuje slová našej modlitby i naše slová k ľuďom Božiemu Slovu a naše skutky skutkom Božím.

Sv. Bazil hovorí niečo veľmi krásne o Duchu Sv., keď tvrdí, že ku stvoreniu nedošlo bez neho, tak isto On stojí za vznikom cirkvi, On spôsobuje zázraky a divy. Ale do stredu všetkých týchto úžasných činnosti, kladie to, že „Duch Svätý vytvára dôvernosť s Bohom.“ Čo je to dôvernosť poznáme lepšie zo zážitkov ako z nejakej definície, pretože sa jedná o určitý vnútorný postoj k osobe druhého, spojený s určitým pozitívnym zážitkom. Dôvernosť je napríklad to, čo dovoľuje manželom, aby sa jeden pred druhým choval úplne spontánne a nemuseli si nič skrývať, a to nielen v oblasti telesnej, ale ešte viac v oblasti duchovnej a duševnej. Vo vzťahu k Bohu dôvernosť odníma strach z Boha a na miesto toho kladie do srdca schopnosť úplne sa vydať Bohu a veľkú túžbu páčiť sa a robiť mu radosť. Táto túžba, ak sa objaví v kresťanovi, chráni ho lepšie pred hriechom ako bázeň.

Boh je absolútne otvorené bytie, Boh je absolútne dôverný, voči celému univerzu ale zvlášť vo vzťahu k človeku, pretože sľúbil, že bude prebývať v nás, že si v našom srdci učiní príbytok. Sv. Augustín hovorí o Bohu: „je mi bližší než ja sám sebe“. Duch Sv. nám pomáha, aby sme tiež my boli dôverne blízki Bohu. Duch Sv. nás vedie do nášho vlastného vnútra, aby sme boli prítomní pred Bohom, ktorý je stála Prítomnosť a Pozornosť voči nám. Aby sme sa nerozptyľovali vonku, zatiaľ čo On je v našom vnútri.

Svätý Bazil tiež tvrdí, že duše, ktoré sú nositeľkami Ducha, šíria okolo seba milosť, tak ako „jasné a priezračné telesá, keď ich zasiahne slnečný lúč začnú sa samé ligotať a vyžarovať svetlo okolo seba.“ Duša Panny Márie bola v najpravdivejšom význame nositeľkou Ducha. Z jej vnútra vyrazili pramene Živej vody. Duch ju natoľko prispôsobil, že i jej vonkajší zjav pôsobil ináč ako zjav bežnej ženy. Martin Luther sa takto vyslovil o Panne Márii: „Žiadny obraz ženy nevzbudzuje v mužovi tak čisté myšlienky ako táto Panna. Panna Mária je stelesnená Božia priezračnosť Z jej bytosti a z jej života vyžaruje Boh a jeho Sláva. I v tomto nasledujme Pannu Máriu, priateľku božiu.