„O Mariánskej modlitbe“

    Mesiac október je zvláštnou formou zasvätený úcte Panny Márie modlitbou ruženca. Preto sa pozrieme, čo nám o tejto modlitbe hovorí Rímsky katechizmus: V modlitbe nás Duch Svätý spája s osobou jednorodeného Božieho Syna v jeho oslávenej ľudskej prirodzenosti, skrze ktorú a v ktorej naša synovská modlitba spája v Cirkvi s Ježišovou Matkou. Od súhlasu, ktorý Panna Mária dala s vierou pri zvestovaní a bez váhania zachovala pod krížom „sa jej materstvo rozširuje aj na bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach“. Ježiš jediný Prostredník, je cesta našej modlitby; Mária jeho a naša Matka, ho necháva úplne presvitať: ona „ukazuje cestu“ (po grécky Hodegetria) a podľa tradičnej, východnej i západnej ikonografie je jej „znakom“.
    Vychádzajúc, z tejto jedinečnej Máriinej spolupráce s pôsobením Ducha Sv., kresťanské cirkvi postupne vytvorili modlitbu k svätej Božej Matke, pričom ju sústredili na Kristovu osobu, ako sa prejavila vo svojich tajomstvách. V nespočetných hymnoch a antifónach, v ktorých sa táto modlitba vyjadruje, sa obyčajne striedajú dve zamerania: jedno velebí Pána za „veľké veci“, ktoré urobil svojej poníženej služobnice a jej prostredníctvom všetkým ľuďom, druhé zvestuje Ježišovej Matke prosby a chvály Božích detí, pretože ona teraz pozná ľudstvo, ktoré si v nej zasnúbil Boží Syn.
    Toto dvojité zameranie modlitby na Máriu našlo jedinečné vyjadrenie v modlitbe „Zdravas, Mária“: „Zdravas“, Mária (Raduj sa Mária); Modlitba „Zdravas, Mária“ sa začína pozdravom anjela Gabriela. Sám Boh prostredníctvom anjela pozdravuje Máriu. Naša modlitba sa odvažuje opakovať Márii tento pozdrav s pohľadom, s akým Boh zhliadol na svoju poníženú služobnicu, a zajasať od radosti, ktorú On nachádza v nej.
    „Milosti plná, Pán s tebou“. Obidve časti anjelovho pozdravenia sa navzájom objasňujú. Mária je plná milosti, pretože Pán je s ňou. Milosť, ktorou je naplnená, je prítomnosť toho, ktorý je prameňom každej milosti: „Plesaj ... dcéra Jeruzalema...uprostred teba je Pán“ (Sof 3,14.17). Mária, do ktorej prichádza bývať sám Pán, je sama dcérou Siona, archou zmluvy, miestom kde prebýva Pánova sláva; je „Božím stánkom medzi ľuďmi“ (Zj 21,3). Plná milosti je celkom odovzdaná tomu, ktorý prichádza prebývať v nej a ktorého ona dáva svetu.
    „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš". Po anjelovom pozdrave si osvojujeme aj Alžbetin pozdrav. Alžbeta „naplnená Duchom Svätým“ (Lk 1,41) je prvá v dlhom rade pokolení, ktoré budú Máriu blahoslaviť. „Blahoslavená je tá, ktorá uverila..."(Lk 1,45); Mária je „požehnaná medzi ženami", lebo uverila, že sa Pánovo slovo splní. Abrahám sa pre svoju vieru stal „požehnaním pre všetky národy zeme" (Gn 12,3). Mária sa pre svoju vieru stala Matkou veriacich, vďaka ktorej všetky národy zeme dostavajú toho, ktorý je Božie požehnanie samo, požehnaný plod jej života.
    „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás..." S Alžbetou sa čudujeme: „Čím som si zaslúžila, že Matka môjho Pána prichádza ku mne?" (Lk 1,43). Mária je Božia Matka i naša Matka, lebo nám dala Ježiša, svojho Syna; Môžeme jej zverovať všetky svoje starosti a prosby; Prosí za nás, ako prosila za seba: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova" (Lk l,38). Keď sa zverujeme jej modlitbe, odovzdávame sa s ňou do Božej vôle: „Buď vôľa Tvoja".
    „Pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej". Keď žiadame Pannu Máriu, aby za nás prosila, uznávame, že sme úbohí hriešnici a obraciame sa na „Matku milosrdenstva", na tú, ktorá je celá svätá. Zverujeme sa jej „teraz", v dnešku nášho života. A naša dôvera sa rozširuje natoľko, že jej už teraz zverujeme „hodinu našej smrti"; Nech je pri nej prítomná, ako bola prítomná pri smrti svojho Syna na kríži a nech nás v hodine nášho prechodu do večnosti prijme ako naša Matka, aby nás priviedla k svojmu Synovi Ježišovi do raja.
    V stredovekej nábožnosti na Západe vznikla modlitba ruženca ako ľudová náhrada za liturgiu hodín. Na Východe litaniová forma „Akatistu" a „Paraklézy" zostala bližšia chórovému oficiu byzantských Cirkví, kým arménska, koptská a sýrska tradícia dala prednosť chválospevom a ľudovým piesňam k Božej Matke. Ale v modlitbe Zdravas Mária a v teotokiách a v hymnoch svätého Efréma alebo svätého Gregora z Nareku je tradícia mariánskej modlitby podstatne tá istá.
    Mária je dokonalá „orantka“ (modliaca sa žena), obraz Cirkvi. Keď sa k nej modlíme, spolu s ňou súhlasíme s plánom Otca, ktorý posiela svojho Syna, aby spasil všetkých ľudí. Ako milovaný učeník, Ján berieme si k sebe Ježišovu Matku, ktorá sa stala Matkou všetkých žijúcich. Môžeme sa modliť s ňou a k nej. Modlitba Cirkvi je akoby podopieraná Máriinou modlitbou.