Slávnosť Krista Kráľa „C“

    Dnešný sviatok je jeden z najmladších. Zaviedol ho pápež Pius XI. v roku 1929. Bolo to zaiste dielom Božej prozreteľnosti, lebo naša doba je veľmi poznačená búraním hodnôt, ktoré boli istotou ľudí minulých storočí. Dnešný sviatok nám dáva orientáciu i istotu pre život v súčastnej chaotickej dobe. Istota je v pravde. Pravda nám bola zvestovaná v Božom zjavení. Ježiš sám hovorí: „Ja som sa preto narodil a preto som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“
    Keď ste pozorne počúvali čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša, určite ste si všimli, že štyrikrát sa opakuje v ňom slovíčko „zachrániť“. Členovia Veľrady hovoria pod krížom: „iných zachraňoval, nech aj seba zachráni, ak je Kristus, vyvolení Boží.“ Vojaci sa posmievali: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Lotor na kríži sa rúhal: „Nie si Kristus? Zachráň seba i nás!“
    Slovíčko „zachrániť“ veľmi často vyjadruje našu túžbu po tom, aby Boh zmenil okolnosti nášho života. Spásu si predstavujeme tak, že Boh z nášho života odprace všetky ťažkosti. Ale vidíme, že Ježiš to nerobí, nezostupuje z kríža, ani druhých z neho nesníma, naopak pozýva nás: „Kto chce ísť za mnou nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Jeho kráľovstvo, o ktorom zvlášť dnes, na sviatok Krista Kráľa, máme rozjímať, nespočíva v tom, že bude v našom živote namiesto nás riešiť naše problémy. Človek musí prijať dôsledky svojich činov a nesprávnych rozhodnutí. Boh je ochotný meniť naše vnútro, posilniť nás svojím Duchom, aby sme dospeli ku slobode a láske.
    Ježiš nám v moci Ducha Svätého dáva správny pohľad na náš život. Vyslobodení sme skrze vieru, nádej a lásku. V sile týchto troch čností víťazíme nad svetom. Lotor, ktorý uveril, ktorý uznal svoju vinu a uznal, že spravodlivo trpí, nachádza otvorenú bránu do Raja. Často nedokážeme túto otvorenú bránu do Raja nájsť, lebo nechceme uznať, že to čo prežívame, je priamy dôsledok našich zlých rozhodnutí a že je to spravodlivé. Ak uznáme svoju vinu na utrpení, ktoré prežívame, a za ktoré aspoň čiastočne môžeme, pôjde sa nám životom ľahšie. Každý z nás ma svoj kríž, na ktorom musí zomrieť svojmu sebectvu, svojej pýche a jej rôznym prejavom ako je presvedčenie o vlastnej spravodlivosti a o vine tých ostatných.
    Kristovo kráľovstvo nie je z tohto sveta a ani nemieni meniť vonkajšie okolnosti nášho života. Ale rieši základný problém sveta a to je hriešnosť človeka. Oslobodzuje nás od egoizmu, skrze prijatie Ježiša na trón nášho srdca. Boh nás aj v tomto svete chce vychovať, pre kráľovstvo svojho milovaného Syna. Božie Kráľovstvo sa objavuje tam, kde sa človek začína riadiť slovom Božím. A to môžeme okúsiť už teraz, keď sa toto Slovo stane pre nás naším Životom, našou Pravdou i našou Cestou.
    Sv. Pavol, ktorý vďaka Kristovej milosti videl lepšie a ďalej ako my, nadšene oslavuje Boha: „Bratia, s radosťou ďakujeme Bohu Otcovi, že nás urobil schopnými mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci temnôt a preniesol do Kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie a odpustenie hriechov.“ Ak je Božie Slovo riadiacim princípom nášho života, už teraz žijeme Božie Kráľovstvo a aj keď žijeme ešte na tomto svete, nežijeme pre tento svet, ktorý sa pomíňa, ale začali sme svoju večnú existenciu. Sme vykúpení a sú nám odpustené hriechy. Sme oslobodení, ale zo svojho väzenia musíme vystúpiť sami a v tomto tkvie problém našej pozemskej existencie. Pozhadzovať a prerušiť všetky väzby, ktoré nás zväzujú s Kráľovstvom temnôt, do ktorého sme narodili svojím prirodzeným zrodením.
    „Ježiš je obraz neviditeľného Boha, v ňom bolo všetko stvorené, na nebi i na zemi, svet viditeľný i neviditeľný. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho, všetko má trvanie v ňom. On je hlava. Boh totiž chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť, a aby skrze neho zmieril so sebou všetkých, keď jeho krvou na kríži vyliatou, vrátil pokoj všetkým, čo sú na zemi i na nebi.“ Keď budeš tomu veriť a podľa toho žiť, vtedy pocítiš, že naozaj patríš do jeho kráľovstva.
    Origenes jeden zo starovekých cirkevných otcov nás poučuje o spôsobe Božej vlády takto: „Podľa slova nášho Pána a Spasiteľa „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: Aha, tu je! Alebo: Aha, tamto je! Ale Božie kráľovstvo je medzi nami“, „lebo Slovo je celkom blízko, je v našich ústach, je v našom srdci“. Preto ten, kto prosí, aby prišlo Božie kráľovstvo, celkom iste sa správne modlí za to Božie kráľovstvo, ktoré má v sebe, aby vzišlo, prinášalo ovocie a dozrelo. Lebo v každom zo svätých kraľuje Boh a každý svätec poslúcha duchovné zákony Boha, ktorý v ňom býva ako v usporiadanom meste. Otec je v ňom prítomný a Kristus v takej dokonalej duši kraľuje spolu s Otcom podľa toho: „Prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“
    A keď budeme vytrvalo pokračovať, Božie kráľovstvo, ktoré je v nás, dosiahne svoj vrchol, keď sa splní to, čo hovorí Apoštol, že si Kristus podrobí všetkých nepriateľov a odovzdá „kráľovstvo Bohu a Otcovi, aby bol Boh všetko vo všetkom“. Preto sa stále modlime s takým zápalom ducha, ktorý sa prostredníctvom Slova stane božským, a hovorme nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach: „Posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.“