III. adventná streda - (Lk 7,19-23)

    Dnešné evanjelium nám ukazuje sv. Jána Krstiteľa v akejsi pochybnosti. Vyslovene hovorí o tom, že Ján bol v žalári a keď počul o skutkoch Kristových, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" Je to zvláštna otázka, pretože pár dní pred tým, práve on vyslovil verejné vyznanie: „Hľa, Baránok Boží ...“ a od svojich učeníkov počul o skvelých činoch Kristových. Je možné, že zmýšľal tak úplne ľudský, podobne ako to vyjadrí jeden zo zločincov, čo boli s Kristom ukrižovaní: „Ak si mesiáš, zachráň seba i nás!“ (Lk 23,39) Môžeme predpokladať, že aj Ján, ako každý iný človek, ktorý zažil väzenia, sníval vo väzení svoj sen o slobode. Je to úplne prirodzené. Jeho pochybnosť by sme mohli vyjadriť aj takto: „Ak si to ty, prečo mi nepomôžeš!"
    Ježiš ho svojím odkazom uisťuje, že naozaj je on tým očakávaným mesiášom. Nehovorí o sebe aký je skvelý a mocný, ale odkazuje na svoje skutky. Odkazuje, že sa práve teraz a práve na ňom napĺňa proroctvo Izaiášovo: „slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú.“ Neskoršie v Jánovom evanjeliu počujeme: „Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!“ (Jn 14,11) V dnešnom evanjeliu počujeme ešte dodatok: „A blahoslavení je, kto sa na mne nepohorší.“
    Čo by mohlo byť príčinou tohto pohoršenie? Pohoršenie môže vyvolať skutočnosť, že Ježiš nie je mesiášom podľa našich ľudských predstáv. Nelikviduje naše kríže a trápenia, ale geniálne ich zapája do plánu spásy. Je zvláštny tým, že nezachraňuje od kríža ale skrze kríž. Dokonca povie: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma." (Mt 16,24) Kríž nie je prekážkou, ale priamo cestou k spáse. Možno aj Jana to zvádzalo k myšlienke: „Prečo ma necháva trpieť?“ Boh nepomáha tak, ako by sme si to priali my. Boh pomáha, skrze svoje Vtelenie. Božie Vtelenie má pokračovať v každom z nás. Boh nám pomáha tým, že posilňuje človeka k zápasu so zlom, ale zlo pred nami nezametá. Človek si musí osobne prebojovať svoj zápas so zlom. Boh mu chce pomôcť ako LÁSKA, ktorá sa chce vteliť aj do neho a prejaviť sa skrze jeho činy. Táto Božia moc sa v našom živote aktivizuje skrze vieru. Sme pozvaní byť Božím Obrazom, to znamená zjavovať jeho Lásku do svojej konkrétnej životnej situácie.
    Boh stvoril celý viditeľný svet, ale sám je Neviditeľný a ľudský by sme mohli povedať, že toto bol akýsi božie „handicap“ voči svetu. Preto stvoril človeka na svoj obraz, aby človek, ktorý síce existuje v materiálnom svete ale súčasne je schopný poznávať Boha, tlmočil ostatnému stvoreniu Boha. Pri stvorení človeka Boh hovorí: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ Hebrejský text tu užíva slovo PANIM = tvár, obličaj; to, čo je teraz nezakryté a obrátenej ku mne. Byť stvorený „na Boží obraz“ (Gn 1,26) teda znamená „byť obrátený tvárou k Bohu“, „pozerať sa Bohu do očí“ a reprezentovať, zjavovať, sprítomňovať Boha v stvorenom svete. (Milan Balaban: Hebrejskej člověkosloví str. 22) Český ekumenický text prekladá toto miesto: „aby bol naším obrazom“. Z toho vyplýva, že byť Božím obrazom je určenie človeka. Boh sa stáva „viditeľný“ a „zrozumiteľný“ svetu prostredníctvom človeka, predovšetkým skrze Ježiša Krista, ktorý je Pravý Boh ale súčasne pravý človek, pretože pravý a dokonalý človek je Bohočlovek. Ale Ježiš je Cestou aj pre nás, je Pravdou aj o nás, je Životom aj našim. Boh je Láska a preto byť Božím Obrazom znamená žiť Lásku, ktorá sa nám zjavuje v Božom Slove. Boh nie je konkurentom človeka, ale náplňou a slávou jeho existencie. Niekedy sa modlíme a prosíme od Boha veci, ktoré máme my sami urobiť. Keby sme sa trochu stíšili a dokázali počuť Božiu odpoveď na naše početné modlitby, často by sme počuli: „Ty choď a v mojej sile urob to, o čo prosíš!“ alebo „Choď a osláv moje meno!:“ Tak sa to stalo aj Mojžišovi, keď prosil za vykúpenie svojho ľudu Izraela. A niekedy nám musí stačiť to vedomie, že Boh o našich problémoch vie a je s nami a v nás. On trpí v našom utrpení a my sa musíme vyzbrojiť trpezlivosťou, lebo Bohu - Láske sa zapáčilo víťaziť nad zlom utrpením.