Svetloslav Veigl

          Ferdinand Veigl prišiel na svet 24. decembra 1915 v Horňanoch blízko Trenčína. Po základnej škole študoval na gymnáziu v Trenčíne, Ružomberku a v Levoči a v roku 1932 vstúpil do františkánskej rehole v Trnave. V kláštore prijal meno Clarus, v poslovenčenej podobe Svetloslav, ktorým sa neskôr dostal do povedomia básnickej i verejnej obce. Po dvojročnom noviciáte dokončil gymnaziálne štúdia v Malackách ukončiac ich v roku 1936 maturitou. Následne pokračoval v štúdiu teológie v Salzburgu a Bratislave. Za kňaza bol vysvätený roku 1940. Po päťročnom štúdiu filozofie a slovenčiny pôsobil ako stredoškolský profesor v Malackách a na bardejovskom gymnáziu do roku 1949. Po násilnej likvidácii reholí komunistickým režimom ostal v pastorácii v Trnave, neskoršie v Abraháme a od roku 1975 až dodnes pôsobí v Kráľovej pri Senci.

          Básne začal písať už ako študent na gymnáziu v Malackách. Boli uverejňované vo vtedajších študentských časopisoch a kultúrnych periodikách ako Slovenské pohľady, Elán, Kultúra, Pero, Verbum. Do poézie ho vo františkánskom noviciáte zasväcoval Rudolf Dilong.

          Jeho knižným debutom je zbierka Cestami vetrov (1938). Vyjadruje jeho kresťanskú orientáciu a poukazuje na stálosť a nemennosť kresťanských morálnych hodnôt. Prísny kritik Jozef Felix ju radostne privítal ako „zriedkavo svieži debut“. Údajne čitateľ cíti, že „tento mladý básnik“ má čo povedať. Jeho poézia je „vždy prostá, nábožensky citlivá, serafínsky čistá, spevavá, opretá o nebesia“, je „prísľubom do budúcnosti“. Kritizoval len priveľa smútku a „bolestínstva“. A vyzdvihol u neho, že nie je to básnik-epigón: „Chvalabohu, nie je to ani Dilong, ani Smrek, ani Lukáč“; i keď pobadal na ňom stopy kraskovské či smrekovské (vplyv zbierky Iba oči). Vôbec sa nezmienil o vplyvoch či závislostiach dilongovských, napriek tomu, že v tejto zbierke Veigl silne podľahol „dilongizmu“.¹

          Básne v tomto debute autor rozdelil do troch cyklov: Ružový ker, V zátiší, Postskriptum. Rozsahom krátke básne strieda s poéziou ódického charakteru. Podobne aj verše pokornej odovzdanosti v iných básňach nahradil vzdorovitým postojom neuspokojenia, najmä v oblasti národnej otázky.2
          Ďalšie básnické zbierky jeho prvého tvorivého obdobia: Výstup na horu Tábor (1939), Menom ťa neviem osloviť (1941), Kvety na troskách (1945), Volanie z diaľky (1946), Láska smrť (1946). Vyjadrením obáv a osud Slovenska je básnický cyklus Sedem pozdravov vlasti (1945). Pred koncom vojny prosí Najvyššieho o ochranu domoviny. Zbierka Piesne v samotách (1947) ostala v rukopise.

          Po prevrate roku 1948 sa pod ideologickým tlakom na dvadsať rokov odmlčal. Z tieňa vystúpil až v období politického uvoľnenia, keď vydal zbierku Mesto na návrší (1968), ktorá je obohatená aj o mnohé nové témy. Naspäť k poézii ho priviedol atentát na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho v roku 1963. Potom nasledovalo opäť dvadsaťročné mlčanie, no básnik neprestával písať. Za jeho návrat možno pokladať výber z celoživotného diela Pred ružou stojím nemý (1988). Vyvolal veľký ohlas napriek tomu, že zostavovateľ Štefan Moravčík zaradil do nej len básne odpútané od spirituality. Krátko po novembri 1989 uzrel svetlo sveta nový výber Jemu Jedinému (1990) obsahujúci na rozdiel od prvého aj náboženské básne a novú básnikovu tvorbu. Využívajúc široké publikačné možnosti po novembrovej revolúcii publikoval zbierky Hľadanie svetla (1991), Zlatý kľúč (1992), Bardejovské rondely (1992), Rodinné rondely (1994), Nebo na zemi (1995), Klopem a volám (1996), Doma pod oknami (1997), Plnosť času (2000), výber Nerušte túto ružu (2000). Ostatnou zbierkou je Svetelný periskop (2005). V roku 2006 vyšlo súborné dielo Svetloslava Veigla s názvom Keď anjel v tebe spieva obsahujúce aj dovtedy nepublikované básne. Za jeho tvorbu mu bolo udelených niekoľko ocenení.

          Motív lásky k Bohu, človeku a národu a viera ako stimulátor celej básnickej tvorby sú výrazne prítomné v jeho básnických zbierkach z prvého tvorivého obdobia. Spoločenská zmena po novembri 1989 mu umožnila nadviazať vo svojej poetike a tematickej orientácii na ideály a mravné hodnoty kresťanstva prítomné v jeho ranej tvorbe. Využíva svoje životné skúsenosti, aby melodickým veršom rozsvecoval svetlo viery – to je poslanie a cieľ jeho náboženskej poézie z posledných rokov. K tomuto svetlu vedú cesty lásky, vzájomného porozumenia a služby blížnemu. Návrat básnikov katolíckej moderny do organizmu slovenskej poézie 20. storočia umožnil aj nový, neskreslený pohľad na skutočné hodnoty Veiglovej poézie. Ukázala sa trojjedinosť Veigla ako kňaza-filozofa-básnika a ich vzájomne podmienené väzby i to, že láska a smrť sú základnými konštantami jeho básnického univerza: láska, ktorá má intímny ľudský, ale zároveň aj božsky univerzálny rozmer, a smrť ako symbol údelu v nasledovaní Krista. Vo svojej poézii zachytil v účinnej básnickej podobe cestu kňaza a básnika k hlbšiemu vnútornému duchovnému životu.³

Spracoval Peter Lazový

¹ Porov. PAŠTEKA, J.: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny. Bratislava: Lúč, 2002, s. 201 – 202.
² Porov. VEIGL, S.: Keď anjel v tebe spieva. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006, s. 24.
³ Porov. ŠIKULOVÁ, A.: Charakteristika tvorby. http://www.litcentrum.sk/28352 (2006-09-23)

Zoznam bibliografických odkazov:

LAUČEK, A.: Katolícka moderna. Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku, 2003. ISBN 80-89039-26-X

PAŠTEKA, J.: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny. Bratislava: Lúč, 2002. ISBN 80-7114-370-7

PAŠTEKA, J., KOLEKTÍV: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6

VEIGL, S.: Keď anjel v tebe spieva. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. ISBN 80-7165-543-0

PRIKRYL, P.: Básnik večného svetla. In: Katolícke noviny. Roč. 2005, č. 51 – 52.

ŠIKULOVÁ, A.: Charakteristika tvorby. http://www.litcentrum.sk/28352 (2006-09-23)

Tuchscher, Ľ.: Svetloslav Veigl: kňaz - filozof - básnik (1915 - ). http://www.kraloviny.sk/ modules/news/article.php?storyid=74 (2006-09-23)

		    Home | O nás | Spiritualita | Aktivity | Kontakt | Odkazy | Archív