Rehoľa menších bratov Františkánov

Dvadsiate storočie - OFM po zjednotení

    Do nového storočia vstupuje Rád ako jedna rodina. Pápež Lev XIII. slávnou bulou “Felicitate quadam” (FQ) uskutočnil zjednotenie. Želal si, aby Rád bol ako jednotné vojsko, ako jedno silné a životaschopné telo. Malo konečne prestať trieštenie síl v separatistických hnutiach. Bula FQ vytvorila dobrý predpoklad pre ďalší rozvoj Rádu a pre úspešnú a pokojnú prácu v prospech Cirkvi. Pápež vymenoval za nového generálneho ministra P. Alojza Lauera (1897-1901), ktorý sa veľmi pričinil o uplatnenie buly FQ.

    Dve ničivé svetové vojny v prvej polovici 20. storočia (1914-1918 a 1939-1945) veľmi narušili beh života vo svete a spomaľovali aj proces obnovy v Ráde. Predsa nemohli zničiť a zmariť dielo zjednotenia. Pravdaže, nebolo všetko jednoduché. Ani po bule FQ neprestali celkom vnútorné rozpory. Všetko potrebuje svoj čas. Ani v živote človeka, ani inštitúcie alebo spoločnosti sa nedá nikdy urobiť silná čiara, za ktorou je potom naraz všetko ináč. Sila tradície a zabehaných zvyklostí sa len pomaly prekonáva. Tak aj v dušiach bratov pretrvávala stará nevraživosť a snahy o autonómiu.

    Aj po bule FQ boli to Španieli, ktorí si ponechali úrad generálneho komisára a od roku 1904 ho premenovali na generálneho vikára. Na základe dekrétu pápeža Pia X. to pretrvalo až do roku 1932.

    Roku 1911 sa od jednoty oddelili reformáti. Odpor proti únii sa začal čoskoro po vlastnom zjednotení. Smrťou pápeža Leva XIII. stratil Rád svojho veľkého ochrancu. Pápež Pius X. (1903-1914) sa dal ovplyvňovať svojím okolím. V otázkach, týkajúcich sa františkánskeho rádu ho ovplyvňoval hlavne kapucínsky kardinál Vives y Tuto. Z príležitosti 700. výročia založenia Rádu vydal pápež Pius X. breve zo dňa 11. 4. 1909. V ňom bez konzultácie s generálnou kúriou vyhlásil baziliku hrobu sv. Františka a Porciunkuly za pápežské baziliky a tým ich vyňal z jurisdikcie generálnych ministrov.

    Okrem toho dňa 4. októbra 1909 vydal aj motu proprio, ktorým vniesol istý zmätok do celého františkánskeho rádu. V tom prípise pápež vysvetľuje, že všetky tri vetvy OFM sú jedinou rehoľnou rodinou a majú absolútne rovnakú historickú i súčasnú hodnosť. Žiadna z vetiev nemá nijakú zvláštnu prednosť. Všetky rovnako pochádzajú od sv. Františka. Tri vetvy sa majú menovať: prvá OFM Conventualium, druhá OFM Cappuccinorum a tretia OFM ab unione Leoniana. Treba hneď povedať, že tieto názvy sa vôbec neujali. Breve nemuselo vzbudiť veľký rozruch, keby sa neboli obnovili spory o precedenciu medzi konventuálmi a františkánmi.

    Okrem toho nevôľu vzbudila “Príručka dejín františkánskeho Rádu”, ktorú napísal nemecký františkán P. Heribert Holzapfel. Odporcom sa nepáčilo, že v nej naznačoval prvenstvo františkánov a obdivoval úniu Leva XIII. Osud knihy bol rušný. Kongregácia rehoľníkov, ktorej predsedom bol kardinál Vives y Tuto, ju dokonca zakázala aj rozširovať.

    Generálny minister P. Dionýz Schuler (1903-1911) horlivo uvádzal do života bulu FQ. Roku 1908 za neho bol zostavený jednotný “Rímsko -- serafínsky rituál”. Nepodarilo sa mu však uskutočniť zjednotenie provincií observantov a reformátov. Reformáti tvrdo odporovali. Napokon dosiahli, že ten stav odlúčenia bol potvrdený aj pápežským prípisom “Quo magis” zo dňa 23. 10. 1911. Provincie sa zlúčili až za Pia XII.

    Pri tom všetkom zjednotenie donášalo bohaté ovocie. Roku 1913 boli schválené nové konštitúcie. Napodiv, napriek tomu Motu Proprio o nových názvoch OFM vyšli pod riadnym názvom “Constitutiones generales Ordinis fratrum minorum”. Po publikovaní nového kódexu kánonického práva r. 1917 museli následne byť upravené aj naše konštitúcie. Keďže v tomto storočí bol Druhý vatikánsky koncil a bol vydaný aj nový CIC, konštitúcie sa upravovali aj viackrát, najprv aj “ad experimentum” - na skúšku. Posledné platné konštitúcie boli schválené v Ríme dňa 8. decembra 1986. Platné sú od 17. septembra 1987. V GK nemôže bez Svätej stolice naša generálna kapitula nič meniť. Také právo má iba ohľadne Generálnych stanov.

    Na 50. výročie buly FQ vydal roku 1947 generálny mnister P. Pacifik Perantoni encykliku. V nej zhrňuje výsledky a blahodarné účinky zjednotenia. Vyzdvihuje opravdivú obnovu v Duchu, vo františkánskom apoštoláte ako vo vnútornom organizme, tak aj vo vonkajšej činnosti pre dobro duší a na česť Cirkvi. Možno povedať - hovorí Perantoni - že za 50 rokov od únie sa Rád stal avantgardou v každom ohľade života náboženského, sociálneho a kultúrneho.

    Rád sa stále viac konsolidoval vo svojej výkonnosti a rozšíril sa vo svete. Veľkú úlohu si plnil hlavne aj vo svetových misiách medzi neveriacimi. A koľko vzácnej práce sa urobilo v jednotlivých provinciách; koľko konverzií v diele kresťanskej evanjelizácie; postavených bolo mnoho nových kláštorov a kostolov, zriadených mnoho užitočných diel. Veľký význam má serafínska tlač, vydávanie vedecko - teologických i populárnych kníh a časopisov. Pozoruhodný je rozvoj teologického školstva a výstavba patričných objektov. Rozšírilo sa medzinárodné kolégium Antonianum a potom bolo povýšené na pápežské Ateneum. Vystavené bolo prázdninové študentské kolégium neďaleko Ríma v Grottaferrate. Otvorená bola vysoká škola písomníctva a vedy v Neapoli. V Ríme bola postavená nová generálna kúria na vŕšku Gelsomino neďaleko Vatikánu. Vzniklo ešte mnoho iných dobrých a užitočných zariadení vo všetkých provinciách. To všetko bolo možné len vďaka tomu, že tu bola jednota cieľov, sústredenie síl a spolupráca všetkých našich rehoľníkov.

Dovŕšenie zjednotenia

    Videli sme, že pre odpor reformátov voči zjednoteniu si reformáti zachovali istú samostatnosť. Mali svoje kláštory i svoje provincie. Tak sa stalo, že v jednom meste sídlil provinciál unionistov (observantov) i provinciál reformátov. Pretrvávali medzi nimi isté nevraživosti.

    Pápež Pius XII. (1939-1958) v otcovskej starostlivosti o serafínsky rád chcel v duchu Leva XIII. zavŕšiť dielo zjednotenia a pomôcť Rádu, aby sa plne skonsolidoval. Dňa 27. decembra 1945 poslal pápež Pius XII. generálnemu ministrovi apoštolský list, ktorým mu nariaďoval, aby odteraz i pre budúcnosť v každom štátnom talianskom kraji bola iba jedna jednotná provincia (teraz je to 19 krajov). Všetky rehoľné osoby OFM, bývajúce v jednom kraji, majú sa zlúčiť v jednu veľkú a dobre organizovanú františkánsku provinciu. To malo lepšie posilniť jednotu Rádu, aby bol schopný plniť po stránke duchovnej i morálnej úlohy, potrebné pre naše časy. Toto zjednocujúce hnutie sa začalo na Sicílii už roku 1940. Potom v celom Taliansku roku 1946, vo Francúzsku roku 1947 a v Španielsku roku 1949.

    V tomto novom systemizovaní chceli dosiahnuť, aby sa v každej provincii zachovala územná kontinuita, aby každá provincia mala dostatočný počet osôb a mohli sa primerane obsadzovať aj všetky provinčné úrady a úlohy. Aby toto zlúčenie bolo pevnejšie, boli zostavené aj jednotné stanovy a provinciálne zvyky. Pre všetkých študentov bol zostavený jednotný poriadok (1947). Podobne aj pre celý Rád boli zostavené “Stanovy pre riadenie štúdií”.

    Vo všetkých serafínskych rodinách, u konventuálov a kapucínov, bolo badať nový rozlet a prehĺbenie rehoľného života. V druhej polovici 20. storočia však badať všeobecný pokles rehoľných povolaní, najmä v západnej Európe. Pre malé porovnanie uvádzam: v 40. rokoch bolo asi 25.000 OFM, v roku 2000 je to už menej než 19.000 členov. Pritom konventuálov je cca 4.000, kapucínov cca 15.000.

Pápeži 20. storočia

    Pius X. (Jozef Sarto) (1903-1914), svätý, obnoviteľ liturgie
    Benedikt XV. (Jakub della Chiesa) (1914-1922)
    Pius XI. (Achilles Ratti) (1922-1939), lateránska zmluva
    Pius XII. (Eugen Pacelli) (1939-1958)
    Ján XXIII. (Jozef Angelus Roncalli) (1958-1963), zvolal Druhý vatikánsky koncil
    Pavol VI. (Ján Kristiteľ Montini) (1963-1978), uskutočňovateľ koncilu
    Ján Pavol I. (Albino Luciani) (1978, 26. 8 až 28. 9.)
    Ján Pavol II. (Karol Wojtyla) (1978...)

Ovocie svätosti na františkánskom strome

Svätí a blahoslavení všetkých františkánskych rodín od začiatku Rádu do roku 1978

Rád	Rodina	Svätí	Blahoslavení
I.	Prvé dve storočia	21	37
	Observanti	20	47
	Diskalceáti	9	4
	Reformáti	4	4
	Rekoleti	1
	Konventuáli od r. 1517	1	5
	Kapucíni	8	13
	Spolu:	64	126
II. rád	Klarisky	7	21
III. rád	Františkánsky svet. rád	44	71
	Reh. kongr.	5	12
	Spolu:	120	234

		    Home | O nás | Spiritualita | Aktivity | Kontakt | Odkazy | Archív