Rehoľa menších bratov Františkánov

Sedemnáste storočie - upevňovanie reforiem

    V prvej vetve serafínskeho rádu okrem rodiny observantov pretrvávali tri rodiny: reformáti, rekoleti a diskalceáti. Každá si svojím spôsobom upevňovala svoju autonómiu. Nereformovaní konventuáli dostali nové konštitúcie, schválené pápežom Urbanom VIII. roku 1628 a stali sa ešte homogénnejším celkom. V tom mali výhodu pred OFM. Reformovaní konventuáli prestali existovať. Prešli alebo k observantom, ku kapucínom, alebo sa vrátili k nereformovaným konventuálom. Ostatných pápeži zrušili.

    Kapucíni boli roku 1619 schválení ako samostatná vetva Rádu sv. Františka a dostali nezávislého generálneho ministra - OFMCap. Prvým generálom sa stal sv. Vavrinec z Brindisi († 1619). Roku 1643 upravili a novým podmienkam prispôsobili svoje staré konštitúcie, zintenzívnili svoju vonkajšiu apoštolskú činnosť a stali sa dôležitými bojovníkmi proti novým herézam. Vo sv. Vavrincovi z Brindisi sa zavŕšila prvá hlavná etapa vývoja kapucínskeho rádu. On sám bol najvynikajúcejším predstaviteľom kapucínov a v jeho dobe bol jeho Rád ozdobený mnohými svätcami.

    V ďalších rokoch 17. storočia sa kapucínsky Rád ďalej úspešne rozvíjal a svoju činnosť zameriaval aj na misie; najprv európske a postupne aj na vzdialenejšie. Tu boli spočiatku opatrnejší, aby vraj neutrpela vnútorná disciplína.

Separatistické tendencie rodín OFM

    Observancia v 17. storočí veľmi trpela pre vnútorné rozpory a neporiadky. Najväčšie však boli stále sa stupňujúce separatistické tendencie medzi rôznymi rodinami. Francúzski observanti štyroch konfederovaných provincií hrozili, že sa odtrhnú od matky observancie a pripoja sa ku konventuálom, kedykoľvek im niektorí horlivý generál, napr. Ximenes, chcel odobrať privilégium, dané im pápežom Júliusom II., že môžu spoločne vlastniť majetok.

    Francúzski rekoleti dostali vlastného apoštolského komisára roku 1601 a vlastného generálneho vikára roku 1637. O krátky čas im však boli vzatí. Z Francúzska sa šírili do Belgicka a dolného Nemecka.

    Španielski diskalceáti a talianski reformáti dostali od pápeža Gregora XV. roku 1621 vlastného generálneho vikára so svojím definitóriom a generálnym prokurátorom. Urban VIII. to roku 1624 zrušil a dal im iné privilégiá. Ale reformáti mali svojho generálneho prokurátora od toho istého pápeža Urbana VIII. Od roku 1639 povýšil kustódie v Taliansku a Poľsku na provincie. Španielski diskalceáti znovu dostali svojho generálneho prokurátora až roku 1703. Obidvoji - diskalceáti i reformáti - mali svoje stanovy, zostavené roku 1642.

    Rehoľná disciplína, jednota a svornosť medzi rôznymi observantskými provinciami boli ohrozené aj tým, že generálny minister bol pravidelne volený zo Španielska, alebo z provincií podliehajúcich Španielsku (napr. Neapol, Miláno). To bolo príčinou nevraživosti a nejednotnosti medzi Španielskom s jeho domíniami a ostatnými národnými provinciami.

    Ďalej veľmi škodili rehoľnej disciplíne mnohé nedostatky a rôzne zneužívania v styku so svetom. Napr. bratia sa obracali na svetských pánov, aby dosiahli nejaké výhody, poverenia alebo privilégiá. Mnohí bratia porušovali subordináciu.

    Niektorí generáli veľmi energicky zakročovali, aby odstránili neporiadky a zahatali separatistické hnutia, ktoré by znovu viedli k rozdeleniu Rádu. Nebolo to vždy dosť účinné. Na príčine bola nestálosť zákonov a stanov. Jeden generál niečo nariadil, druhý to odvolal alebo pozmenil. To prirodzene rodilo len konfúziu a zákonnú neistotu.

    V druhej polovici storočia generálny minister Ildefonz Salizanes na obnovu duchovného života okružným listom zaviedol duchovné cvičenia. Spočiatku boli povinné pre novicov a neoprofesov, neskoršie pre všetkých rehoľníkov. To malo blahodarný účinok na duchovný život Rádu a pomohlo k jeho novému rozkvetu.

“La Riformella” - “Malá reforma” (1657)

Je to normálny osud ľudského nadšenia, že po čase ochabne a potrebuje nového podnetu, aby sa znovu rozhorelo. Ten impulz vychádza spravidla od horlivých svätých mužov. Takým iniciátorom novej reformy sa stal brat laik bl. Bonaventúra z Barcelony (1620-1684). V Španielsku dostal od svojich predstavených dovolenie utiahnuť sa do pustovne a žiť tam v kajúcnosti. Tam vo videní Panny Márie a Ukrižovaného dostal pokyn ísť do Ríma a založiť tam dom utiahnutosti (ritiro) medzi reformátmi. Šiel teda do Ríma. Vo svätyniach Loreto a Assisi ho nové zjavenia utvrdili v jeho poslaní. Podarilo sa mu od roku 1662 v samom Ríme získať niekoľko kláštorov pre novú reformu (napr. sv. Bonaventúra na Palatine). Tak sa začal nový rozkvet horlivosti v živote Menších bratov. Verné zachovávanie Reguly, prísnejší život a opravdivá kajúcnosť zažiarili na bratoch. Oživovali sa staré pustovne a domy ticha, ktoré boli hodne rozsiate v rôznych františkánskych provinciách.

Rozhodujúcim impulzom v tomto smere bolo rozhodnutie generálnej kapituly z roku 1664, že v každej provincii musí stabilne existovať aspoň jeden kláštor ticha (napr. u nás to bola sv. Katarínka).

Význačnejší svätí toho obdobia

    - sv. Félix z Cantalizia OFMCap († 1584);
    - sv. Serafín z Montegranario OFMCap († 1604), brat laik;
    - sv. František Solano OFM († 1610), misionár v Peru a Argentíne
    - sv. Jozef z Leonissy OFMCap († 1612), kňaz misionár a kazateľ;
    - sv. Vavrinec z Brindisi OFMCap († 1619), prvý kapucínsky generál, učiteľ Cirkvi
    - sv. Fidél zo Sigmaringen OFMCap († 1622), prvý kapucínsky mučeník;
    - sv. Jozef Copertino OFMConv († 1663), kňaz;
    - sv. Karol zo Sezze OFM († 1671)

Malá štatistika

vetva rádu	rok 1575			rok 1700
vetva rádu	provincie	domy	počet rehoľ.	provincie	domy	počet rehoľ.
observanti	88	2.113	cca 35.000	154	3.762	65.990
konventuáli	31	900	cca 12.000	31	952	15.190
kapucíni	19	315	cca 3.600	57	1.647	27.336
spolu	138	3.328	cca 50.600	242	6.361	108.516

		    Home | O nás | Spiritualita | Aktivity | Kontakt | Odkazy | Archív