"(vý)Kvet Assisi"

Tento rok sa nám podarilo opäť urobiť jeden veľký spoločný turnus pre všetkých fraAngelákov. Viac ako 100 ľudí (detí + animátorov), ktorí majú radi sv. Františka sa zišlo na Škutovkách pri Liptovskej Osade.

Téma tábora bola: (vý)Kvet Assisi. Výkvet – označuje niekto, kto môže byť najlepší či najhorší v spoločnosti a kvet – nám pripomína niečo vzácne, výnimočné, prináša iným radosť, potešenie. Assisi – lebo z tohto krásneho talianskeho mestečka pochádzal práve sv. František, ktorému sme sa venovali počas celého tábora. A presne takto sa dá vnímať jeho život: najskôr žil ako výkvet Assisi, ale keď spoznal Boha, tak sa stal vzácnym kvetom, ktorého vôňa života oslovuje aj dnes množstvo ľudí.

Jednotlivé skupinky niesli názvy miest, ktoré sa spájajú s jeho životom: Assisi – jeho rodisko, kde prežil najväčšiu časť života. Perugia – stredoveké mesto, s ktorým Assisi bojovalo a František sa túžil stať rytierom. Rivo Torto – miesto života prvých bratov, kde sa starali o malomocných. San Damiano – ruina kostolíka, kde František počas modlitby prijal pozvanie opraviť jeho kostol / jeho Cirkev. A začal ho vlastnoručne opravovať. Stal sa prvým kláštorom sestier klarisiek. Porciunkula – starodávna kaplnka, ktorú tiež opravil František, zasvätená je Panne Márii a podľa legendy sa tu zjavili anjeli. Tu založil František svoj rád, sem zvolával bratov na kapituly rádu a tu aj sv. František zomrel. Carceri – komplex skalných jaskyniek, kde sa František rád chodieval modliť. La Verna – sa spája s udalosťou, ktorá sa odohrala dva roky pred smrťou sv. Františka, kedy mal zjavenie Krista v podobe Serafa, ktorý mu do tela vtlačil Ježišove rany, stigmy. Greccio – sa spája s tradíciou prvého betlehema, keď chcel František zažiť chudobu a pokoru Boha, ktorý sa stal človekom a reálne tu znázornili scénu Ježišovho narodenia. Gubbio – je známe príbehom s vlkom, ktorý ubližoval ľuďom mestečka Gubbio a ktorého František skrotil.

Spoznávali sme život sv. Františka, sv. Kláry, prvých Františkových bratov... Zažili sme stredoveké hýrivé hry Františkovej mladosti (najväčší úspech mala asi vodná šmykľavka a lukostreľba). Vyrábali sme tehly, aby sme pomohli Františkovi „Opraviť dom, ktorý sa rúca“. Rozprávali sme sa o tom, aký mal postoj k jednotlivým osobám vo svojom okolí, ako fungovali jeho vzťahy, v čom by mohol byť pre nás inšpiráciou, robili sme návrh ideálneho priateľa. Nezabudli sme ani na jeho život modlitby, či vzťah k stvorenstvu, ktoré sme mohli obdivovať aj cestou k Brankovskému vodopádu; (najvyšší vodopád Nízkych Tatier, má výšku 55m). Zahrali sme si rôzne scénky, príbehy z ich života, počas hier sme si vyskúšali zapojiť vlastné nasadenie či odvahu, ale i herecký talent pri obľúbených večerníčkoch.

Prežili sme krásny týždeň a veríme, že sv. František sa nám stal opäť trochu bližším a niečo sme sa od neho naučili aspoň to, čo sme spievali v našej hymne: „František, František vypros aj nám lásky dar, nech aj my ľúbime, tak ako nás ľúbi Pán!“

sr. Noemi