Vyberte si Váš obľubený kláštor


Dni sv. Antona 2017

Samuel OFM ,  02.06. 2017

Drahí naši priatelia, veriaci, bratia a sestry! Pozývame vás už na 5. ročník DNÍ SVÄTÉHO ANTONA k františkánom v Bratislave, od 10. do 13. júna 2017, s témou "Muž PRAVDY". Program: SOBOTA 10.6.: PRAVDA... K SEBE SAMÉMU9:00 | pobožnosť  k sv. Antonovi, sv. omša, tematická kázeňKostol a záhrada budú otvorené celý deň18:00 | modlitba vešpier19:30 | sv. omša, kázeň: FILIP OFMEvanjelizačný večer NEDEĽA 11.6.: PRAVDA... K INÝM9:00 | sv. omša v maďarskom jazyku,Kostol a záhrada otvorené celý deň, kaviareň pod lipou10:30 | sv. omša pre deti, požehnanie detí12:00 | sv. omša, tematická kázeň16:30 | sv. omša pre nepočujúcich18:30 | sv. omša, tematická kázeň, hudba: gregoriánsky chorál19:30 | modlitba vešpier20:00 | premietanie filmu o sv. Antonovi pod lipou PONDELOK 12.6.: PRAVDA... K BOHU9:00 | pobožnosť k sv. Antonovi, sv. omša, tematická kázeň19:30 | sv. omša, tematická kázeň, hudba: Chórus Salvatoris20:30 | koncert OPUS FRANCISCANUM 2017 (koncert františkánskej schóly Bratislava) UTOROK 13.6.: PRAVDA... K TEBESLÁVNOSŤ SV. ANTONAKostol a záhrada otvorené celý deň, kaviareň pod lipou, predaj chlebov sv. Antona9:00 | pobožnosť  k sv. Antonovi, sv. omša, tematická kázeň, požehnanie ľalií, uctenie relikvií sv. Antona10:30 | detský program13:00 | modlitba cez deň18:00 | modlitba vešpier s adoráciou19:30 | slávnostná sv. omša, kázeň: CYPRIÁN OFM, hudba: františkánska schóla, požehnanie ľalií, uctenie relikvií sv. Antona, agapé pod lipou Prídite sa presvedčiť, že pravda je (aj) inde, než len vo víne... ;)

...

Kalendár

20.08. 2017

Galéria fotografií
z naších akcií
PRIPRAVUJEME: Naša služba

Táborské svetlo

Igor Haraj ,  07.08. 2017

Nazdávam sa, že nie je veľa sviatkov, ktoré by v sebe tak harmonicky spájali a zároveň oslavovali najpodstatnejšie pravdy kresťanstva. Jedným z nich je však sviatok Premenenia Pána. Východní otcovia učia, že v tomto sviatku si sprítomňujeme to, že jediný Boh je v troch Osobách a na hore Tábor sa tak aj navonok zjavil: bezpočiatočný Otec v podobe hlasu, jednorodený Syn v premene svojho telesného zjavu, a vychádzajúci Duch Svätý ako oblak (porov. Mt 17, 1 - 9; Mk 9, 2 - 8; Lk 9, 28 - 36). Otcov hlas dosvedčuje, že Ježiš Kristus je jeho milovaný Syn a sám Ježiš Kristus ukázal na hore vybraným učeníkom niečo zo svojej Božskej slávy. Toto je druhá najdôležitejšia pravda kresťanstva: Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek. Nestvorené svetlo Ježišovej žiariacej tváre a jeho šatu však v sebe skrýva aj eschatologickú nádej pre nás. Aj my totiž môžeme byť prežiarení skrz na skrz Božou milosťou. A duchovné skúsenosti svätých tak východnej, ako aj západnej Cirkvi to jasne dosvedčujú. Mnohých z nich svedkovia videli pri hlbokej kontemplácii vo svojej kláštornej cele doslova prežiarených Božským svetlom, ktoré bolo na pohľad neznesiteľné pre svoj jas (porov. napr. Motovilovovo svedectvo o zjave sv. Serafíma Sarovského). Iným oheň Božej milosti zanechal fyzické stopy na ich tele (porov. sv. František či sv. Pio). Už v samotnom pomenovaní „milosť“ je však jasne vyjadrené to, že ide o nezaslúžený Boží dar. Človek ho nemôže získať nijakým svojím úsilím, ani akokoľvek chvályhodnými skutkami. Nevýslovný a nepochopiteľný Boh ju udeľuje komu chce a v miere, v akej On sám chce. A predsa nás Písmo učí, že On chce aj to, „aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1Tim, 2, 4). Božiu milosť si teda nemôžeme zaslúžiť, na druhej strane s ňou môžeme a máme aktívne spolupracovať (Otcovia hovoria o tzv. synergii). A práve toto je zašifrované v obraze výstupu učeníkov na Horu, hoci nevediac, čo ich tam presne čaká, predsa ochotne išli za svojim Majstrom. Kto kedy a ako dosiahne jej vrchol vo svojom zboštení (gr. theósis), je už v rukách Najvyššieho. Od nás sa žiada len odpoveď na láskavé Božie volanie a vôľa vykročiť. A námaha tohto duchovného vzostupu stojí za to. Na jej konci je totiž nestvorené Táborské svetlo...

...

Staré koľaje

Zuzana Kolníková ,  07.08. 2017

Určite sa s tým stretli už mnohí z nás. Teraz, v letnej sezóne dovoleniek a prázdnin, keď častejšie cestujeme, okrem iného aj vlakom, sa stane, že vlak mešká, alebo má výluku, alebo vás presadia na časť cesty do autobusu, pretože menia koľaje. Alebo taká MHD, hlavne v mestách, kde máme električky. V lete často jazdia po iných trasách, alebo sú nahradené autobusmi. Lebo vymieňajú koľaje. Tie staré, zabehané, ale už aj opotrebované. Možno trocha ošúchané, obité, ojazdené, či zhrdzavené. Nezoderú sa síce tak ako dezén pneumatík, ale sú vystavované rôznym poveternostným vplyvom, v lete sa rozťahujú, v zime zasa skracujú, sneží na ne, prší na ne, či teraz, aktuálne, praží na ne slnko. A tak, z bezpečnostných dôvodov ich vymenia. Aj keď sa po nich jazdí dobre, cestujúci si nič nevšimne. Veď sú tam od vekov, poviete si. Stále tam a stále vedú na tie isté miesta…   Nemáme aj my svoje staré, zaužívané a zabehané koľaje? Tie, po ktorých “jazdíme” každý jeden deň, zdajú sa nám pohodlné a zdanlivo odolávajú aj rôznym “poveternostným” vplyvom. Vedú nás tými istými cestami, na tie isté miesta. Tie, kde sa cítime pohodlne, zaužívane. Bezpečne a isto. Čo ak ale z týchto našich starých koľají vypadneme? Ako keď idete autom v zime po zasneženej ceste, vo vyjazdených koľajach a zrazu sa dostanete mimo nich? Už vás tak “šmyklo” na ceste? Nič príjemné, nie?   Niekedy však môže byť takýto pomyselný “šmyk” a vykoľajenie v našich životoch posunom niekam ďalej. Niekam inam, kde je jednak inak a možno aj lepšie. Otvoria sa nám nové obzory, zažijeme nové veci, stretneme nových ľudí. Alebo sa stretneme so svojim “novým”, či “iným” ja. Takým, ktoré možno len doteraz driemalo uspaté našimi strachmi, konvenciami, normami, posudkami, odsúdeniami, odhadmi a očakávaniami. Také, ktoré prekvapí aj nás samých. Ale prekvapí v tom dobrom, pozitívnom slova- zmysle. Zrazu budeme slobodní robiť veci, pri ktorých sa budeme čudovať sami sebe. Ale môžu to byť veci, ktorými ostatných potešíme, poslúžime im, či iným spôsobom im ukážeme svoju lásku k nim. A je možné, že práve na to tí druhí čakajú, že práve toto potrebujú.   Pre mňa osobne bola takýmto nakopnutím, či vyrušením zo zaužívaného tohtoročná Gifra, tábor pre mladých, ktorí sa cítime byť inšpirovaní svätým Františkom. Schválne píšem cítime, lebo sa stále (a po tomto roku ešte viac) cítim byť mladá a inšpirovaná, ale vnímam silno aj to, že tento tábor nie je len “od nás pre nich”. Práve naopak. Je to od Neho, pre nás všetkých. Bez rozdielu veku, pohlavia, mesta (či dediny) trvalého bydliska a takisto bez rozdielu animátorsko- zabezpečovaco- vedúco- doktorsko- účastníckeho statusu. Tento rok znela téma tábora “Hľa(dá) sa František”. Františka sme sa najskôr snažili nájsť a pri tom sme zisťovali, že sa dá žiť tak, ako žil on.   A tak, po návrate domov, kde by sa nám mohlo stať, že zapadneme naspäť do tých našich starých koľají, sa snažme ďalej pokračovať v tom, čo sa začalo. Lebo sa dá byť ako sv. František a už nebyť tým istým synom, tou istou dcérou. Ani tým istým bratom, či sestrou, tou istou učiteľkou, grafičkou, hudobníčkou, tým istým doktorom, či farmaceutom, vychovávateľom, právnikom, analytikom, študentom, tým istým predstaveným, rehoľníkom, tým istým Gifrákom. Nezabudnime, že v tom ideme spolu!

...

Potešil mi ducha...

Lenka Jurášková ,  18.07. 2017

Posledné týždne sú pre mňa extrémne náročné, čo sa týka pracovných záležitostí. Prosím Boha, aby našiel riešenia aj tam, kde vedenie tvrdí, že nie sú. Aby našiel cestu tam, kde podľa nás žiadna nevedie... Denno-denne sa za to modlím, no do včera som asi mala klapky na ušiach aj očiach. Nevnímala som, že Boh chce ku mne prehovoriť...možno ináč, ako som si to ja predstavovala. Včera na cintoríne, pri hrobe mojej spolužiačky, ktorá žila svätým životom, som začula akoby jemný hlas, ktorý chcel upokojiť rozbúrenú hladinu v mojom vnútri... Dnes som išla na sv. omšu do jednej dediny. Keď sa kňaz na začiatku prihovoril veriacim a povedal, že sv. omšu obetuje za nás, ktorí sme vo všedný deň prišli do kostola, za naše ťažkosti, ktoré prežívame, rozplakala som sa a uvedomila som si, že Boh o tom všetkom vie. Už dávno som nepreplakala celú sv. omšu- od vďačnosti. Po jej skončení som sa išla opýtať kňaza, či by ma vyspovedal. Bol ochotný a veľmi vnímavý, chápajúci- ako keby tam sedel sám Boh Otec. Počas spovede sa ma opýtal, ako sa volám a ďalej ma spontánne oslovoval menom tak, ako to mám najradšej- Leni, bez toho, aby to vedel. Zase som mala dojem, že tam sedí Otec... Podvečer som sa, zamyslená nad všetkým, čo sa tieto dva dni udialo, rozhodla ísť bicyklovať. Vybrala som si dlhšiu trasu, ktorú som už poznala. Asi v polovici som si všimla, že okrem mojej trasy tam vedie ešte iná, poľná cestička. Tak som sa po nej vybrala. Po krátkej chvíli som sa ocitla v krásnom, tichom prostredí, kde som za celý čas stretla len jednu dvojicu. Z jednej strany boli štrkové jazerá, na ktorých hladine sa odrážalo zapadajúce slnko. Z druhej tiekla rieka, nad ktorou lietali volavky. Celá cesta bola lemovaná harmančekom. Jeho vôňa ma prinútila zosadnúť z bicykla a privoňať si ho- čím som si pripomenula aj detstvo, ako sme ho chodili zbierať. Z tohto večera som mala obrovskú radosť, ďakovala som Bohu, že potešuje svojim originálnym spôsobom. Počas cesty domov som sa usmievala aj mala slzy v očiach z toho všetkého. Kým som prišla domov, ešte som aj zmokla, ale tento krát som sa nehnevala, ale ďakovala... Dnes som mala dojem, že môj duch je podobný Tvojmu, brat František.....!

...

Byť mamou

Lenka Jurášková ,  30.05. 2017

Sediac v saune a plávajúc v bazéne, za odmenu po službe, sľubujem si, že sa s vami podelím o zážitky alebo skôr o moje vnímanie rôznych momentov za posledné dni. V duchu sa smejem, lebo opäť začínam písať až vo chvíli, keď som prikovaná doma- jednak príslužbou, jednak dlhotrvajúcou, hrôzostrašnou búrkou. Nedávno bol pekný sviatok- Deň matiek. Neviem, ako ste ho trávili vy. Ja som v ten deň mala službu v nemocnici a v kútiku duše som dúfala, že večer po práci sa aspoň na chvíľku stretnem s mamkou. Nakoniec sa nám podarilo spoločne vybehnúť na Mariánsku horu v Levoči, kde sme strávili krásny čas- v tichu a modlitbe. No najmä, boli sme tam spolu pri našej nebeskej mamke. Cestou späť sme sa veľmi dobre porozprávali, okrem iného aj o tom, kým je pre nás mama. Volali sme aj s mojou sestrou a zhodli sme sa na jednom slove, ktoré pre nás najviac vystihuje mamu. Je ním obeta. Keďže moja mamka má nás, sestra má syna, vedia veľmi dobre, o čo ide vo fyzickom materstve. Ja zatiaľ deti nemám, tak si to môžem len predstavovať... Pred pár dňami ma moji kamaráti poprosili, či by som mohla byť krstnou mamou ich prvému bábätku, ktoré sa malo čoskoro narodiť. Bol to pre mňa silný moment, veľké prekvapenie. Od vďačnosti a radosti som plakala a plakala... V piatok večer som po návšteve viezla kamaráta do Popradu a po ceste mi zvonil telefón. Volali mi zo Žakoviec od Maroša Kuffu. Prosili ma, či môžem prísť, lebo jedno dievčatko malo vysoké horúčky, ktoré sa nedali znížiť. Po vyšetrení som zhodnotila, že je potrebné zobrať ju do nemocnice. Brala som ju samu, šli sme v aute iba my dve. Keď som s ňou v nočných hodinách prišla k nám na oddelenie, všetci boli v nemom úžase- od SBS- kára, pacientov a ich rodičov, až po sestry. Divili sa, odkiaľ som prišla k malému rómskemu dievčatku. Vtedy som mala chuť povedať im, že je to moja adoptívna dcéra. Moja kolegyňa ju hospitalizovala, zrealizovali sme odbery, naordinovali infúzie a šli sme na izbu. Povedala som si, že s ňou ostanem dovtedy, kým nezaspí. Trvalo to dosť dlho, ale bol to veľmi pekný čas, na ktorý nezabudnem. Sedela som pri nej a ona mi dávala kadejaké otázky. Pýtala sa napr.: Prečo jej škvŕka v brušku a mne nie :) Dosť sme sa nasmiali. Boli sme na izbe len my, tak sme si to mohli dovoliť. Keď dlhšie nezaspávala, opýtala som sa jej, či si môžem ku nej ľahnúť, na kraj postele. Potešila sa. Tak sme sa ešte chvíľu rozprávali, potom som jej vymenila infúziu, aby nemusela chodiť sestrička. Keď som si opäť ľahla, jednou rukou ma chytila za ruku a druhou za vlasy. Do piatich minút zaspala. Po polnoci som si zbalila svoje veci a odišla som. Po ceste domov som si uvedomila, aké privilégium je byť duchovnou mamou. Veľmi som sa tešila z tohto večera, napriek tomu, že v ten deň som si dávala záväzok, že pôjdem skoro spať, lebo som bola dosť unavená. Nie každá žena môže byť mamou fyzicky, ale zato každá žena môže byť mamou duchovne...

...

PRIPRAVUJEME: Františkánska spiritualita
...

Prosím, povoľte reťaze...

Felix Mária OFM

Je možné, že ešte aj v 21. storočí funguje v našej modernej spoločnosti niečo ako obchod s ľuďmi? - ÁNO, EXISTUJE.
A práve preto si po celom svete 8. februára pripomíname obete obchodovania s ľuďmi. Dnešný deň, 8. Február, v ktorý sa slávi liturgická spomienka na sv. Jozefínu Bakhitu, vyhlásil Pápež František za „Medzinárodný deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi“. Sv. Jozefína Bakhita pochádzala zo Sudánu a zažila hrôzu otroctva na vlastnej koži, keď ju ako deväťročnú uniesli, bola niekoľkokrát predaná a žila v otrockých podmienkach, kým sa ocitla v dobrých rukách dobrých ľudí, ktorí jej predstavili milosrdného Boha. Neľudské a ponižujúce zaobchádzanie na jej tele zanechalo 144 jaziev. (zdroj: Slovenská katolícka charita)
Počas tohto dňa si spomíname na milióny (podľa odhadov viac ako 20 000 000 ľudí) trýznených ľudí, ktorí stratili svoju osobnú slobodu. Medzi nimi je množstvo detí a žien. Preto nebuďme ľahostajní a pomôžme týmto ľudom aspoň krátkou modlitbou. V duchu žiadosti sv. Jozefíny Bakhity - " PROSÍM POVOĽTE REŤAZE, SÚ ŤAŽKÉ !"
Viac o tejto problematike sa môžete dočítať na stránkach:
Slovenská katolícka charita - http://obchodsludmi.sk
- Ak chcete pomôcť v boji proti skutkom voči ľudskosti môžete podporiť projekt SKCH - Bankové spojenie: IBAN: SK75 1100 0000 0029 2183 2281 (zdroj: http://obchodsludmi.sk/?page_id=10 )
Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi - http://www.novodobiotroci.sk
Ministerstvo vnútra - http://www.minv.sk/?obchodovanie-s-ludmi-a-slovenska-republika