Vyberte si Váš obľubený kláštor


Návšteva vikára Svätej Zeme Dobromira Jasztala OFM

José OFM ,  28.02. 2017

V dňoch 27.2-2.3.2017 je na pracovnej návšteve slovenskej provincie Menších bratov - františkánov, vikár Svätej Zeme P.Dobromir Jasztal,OFM. Kustódia Svätej Zeme je organizáciou františkánskej prítomnosti v regióne Blízkeho východu (Izrael, Palestína, Sýria, Jordánsko, Egypt, Libanon) a spravuje väčšinu svätých miest spätých so životom Ježiša Krista, alebo inými biblickými udalosťami a stará sa o mnohé kresťanské komunity v tejto oblasti. Slovenský Komisariát Svätej zeme v zastúpení br. Jeremiáša Kvaku OFM v pondelok 27.2.2017 o 19:30 na sv. omši vo františkánskom kostole v Bratislave privítal vzácneho hosťa a po sv.omši zorganizoval prednášku o Svätej Zemi i živote kresťanov v tomto ťažko skúšanom regióne, v ktorej P.Dobromir priblížil ich aktuálnu situáciu i službu františkánov v tejto oblasti.   P. Dobromir Jasztal, OFM (nar. 15. augusta 1966 v Bodzentynie) - poľský právnik, doktor kánonického práva ,františkán , vikár Kustodie Svätej zeme. P. Dobromir patrí do sliezskej provincie Nanebovzatia Panny Márie. Štúdium filozofie absolvoval v seminári Menších bratov v Katoviciach po ktorom bol poslaný na štúdium teológie do Th eologicum Jerosolimitanum v Izraeli ( kláštor Najsvätejšieho Spasiteľa ). Po zložení slávnostných sľubov v r. 1989 bol v Katoviciach v r. 1992 vysvätený za kňaza. Následne pokračoval v štúdiu kánonického práva v Ríme (Antonianum), ktoré v roku 1997 úspešne zakončil doktorátom. Od roku 1998 začal vyučovať v seminári Kustódie Svätej zeme v Jeruzaleme. Bol predstaveným jeruzalemského kláštora Flagelazione na Via Dolorosa. Vykonával funkciu hlavného ekonóma a člena diskretória (rady) Kustódie Svätej zeme. V súčasnej dobe je vikárom Kustódie Svätej zeme a pôsobí v kláštore Najsvätejšieho Spasiteľa v Jeruzaleme.

...

Komunitný výlet v Strání na Morave

Bartimej OFM ,  26.02. 2017

Na sobotu (26. februára 2017) si naša komunita naplánovala spoločný výlet. Brat Félix ponúkol destináciu Strání, dedinku na Morave, tesne za hranicami, kde sú slávne sklárne. Práve na tento dátum tam bol deň otvorených dverí a s ním aj ozaj húfy návštevníkov. Okrem skúsenosti vyfúknuť si z rozžeraveného skla dáky ten tvar (vytvoriť guľu bol celkom úspech), sme mohli vidieť aj ďalšie procesy výroby a dotvárania výrobkov zo skla. Následne sme množstvo skla a ľudí vystriedali návštevou miestnej fary, kde pôsobí bývalý brat františkán, niekdajší páter Paschalis, teraz diecézny kňaz, ktorý kedysi vypomáhal aj v našej provincii. Bola to skúsenosť stretnutia ozaj radostného a naplneného kňaza. Vystúpenia folklórnych súborov predvádzajúce šabľové tance na miestnej návsi naplnili dalšie desiatky minút tohto príjemného dňa. Pre mňa to bola najintenzívnejšia časť komunitného výletu - folklórny spev, hudba, tanec, kroje sú ozaj veľké bohatstvo! Po krátkej návšteve u Félixovej rodiny sme sa vrátili späť na Slovensko, no nie naspäť do Bratislavy. Navštívili sme ešte bratov hlohoveckej komunity (síce doma bol len gvardián) a na príjemné fašiangové posedenie nás zavolali bratia trnavskej komunity. Ako každá rodina, aj rehoľná komunita potrebuje zažiť niečo spoločné, niečo, čo spája všetkých. Verím, že dnešný deň to splnil, prinajmenšom sme sa o to mohli snažiť v tomto čase, ktorý nám dobrý Boh daroval. Ďakujeme všetkým za vrelé prijatie!

...

Pôst 2017 u františkánov v Bratislave

José OFM ,  26.02. 2017

V stredu začíname 40 dňové obdobie pôstu. Pozývame vás prežiť ho spolu s nami pri duchovných podujatiach v našom kostole i mimo neho: - V Popolcovú stredu je deň pokánia v celej Cirkvi. Je to deň prísneho pôstu a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, ktoré sa nemôže nahradiť iným skutkom pokánia. Pôst znamená iba raz sa dosýta najesť. - Na Popolcovú stredu začíname cyklus tematických kázní počas pôstnych mládežníckych sv. omší s názvom „Hľadá sa človek ...“. Prvá téma: „Hľadá sa človek, ktorý vie prijať svoje limity“. Srdečne vás pozývame! - Pobožnosti krížovej cesty budú bývať každú stredu po mládežke, v piatok po rannej sv.omši a polhodinu pred večernou sv.omšou. V nedeľu bude krížová cesta o 16:00. - Počas pôstnych štvrtkov vás vždy o 18:30 pozývame (do sály Corpus Christi) živiť sa Božím slovom. Prídite a spolu s bratmi a sestrami z františkánskej rodiny venujte hodinu týždenne nedeľným čítaniam. Po modlitbe sa bližšie zoznámime s biblickými čítaniami a ich posolstvom. V tichu a v zdieľaní budeme počúvať Boží hlas, ktorým sa chceme nechať viesť v každodennom živote. - Na pozvanie farnosti Ivánka pri Dunaji budeme počas pôstnych nedelí slúžiť sv. omše s pôstnymi príhovormi o 9:00 vo filiálnom kostole v Zálesí a 10:30 vo farskom kostole v Ivánke pri Dunaji. - Počas pôstu nezabúdajme aj na sviatosť zmierenia, ktorú si v našom kostole môžete vykonať pred a počas sv. omší, ako aj počas spovednej služby (pon-pia) od 10:00-17:00, kedy si môžete dohodnúť spoveď telefonickým ohlásením sa.

...

Kalendár

24.03. 2017

Výročie úmrtia:

+ 1949
Fr. Bertrand Ján Hója

Galéria fotografií
z naších akcií
PRIPRAVUJEME: Naša služba

pôst...začnime od seba

Silvia Prelovská - Sis ,  05.03. 2017

Začalo pôstne obdobie. Kamarátka Erika ma nakopla do nejakej pôstnej aktivity s deťmi. Lezieme svojimi sebazapreniami a dobrými skutkami po rebríku (nakreslený na papieri) do neba. Už vidím prvé ovocia – deti pri spoločenských hrách doprajú víťazstvo tomu druhému, dokonca aspoň ochutnajú polievku, ktorá im vôbec „nevonia“. Tatinko nám už dva razy pripravil raňajky (u nás je kuchyňa výsostne moja parketa ;-) ) a ako tak píšem, tuším najviac zaostávam v sebazapreniach ja :-o . Tá istá kamarátka mi napísala a ja sa s tým stotožňujem, že pre ňu nie je pôst deprimujúci a pochmúrny, ale osviežujúci... lebo nielenže sami seba niečo naučíme, sami seba prekonáme, pre druhých budeme isto príjemným prekvapením a o tom, že v nebi sa nám to ráta, ani nehovorím ;-) . Hneď na začiatku pôstu som čítala článok o sv.Terézii z Lisieux – ako ona vidí pôst. (tu) citujem: „Cesta k Bohu vedie práve cez malé skutky lásky a sebazaprenia, akým je vstať v noci, aj keď viem, že môže vstať aj manžel. Keby sme poznali hodnotu, akú majú takéto skutky v Božích očiach, hľadali by sme ich ako vzácny poklad a bili sa o to, aby sme ich získali čo najviac…“. Niekedy možno vidíme ovocie sebazaprenia hneď (ako napríklad, keď moje deti doprajú jeden druhému vyhrať, alebo keď dáme niečo svoje či zo seba a premkne nás taký príjemný pocit), inokedy máme sklon si myslieť, že to „nemá zmysel“, lebo sa v našich životoch nič nemení, alebo nebodaj stále zhoršuje. A modlím sa, aby som ustála práve tieto skúšky. Najsamlepšie na týchto sebazapreniach je, že ich môžeme za niečo či niekoho obetovať. Že ľudia sa trápia veľa, je viac, ako isté. Veľakrát to už vyzerá beznádejne, no naše modlitby a obety nikdy nie sú stratené. Ako keď prepustili neprepustiteľného Petra Jašku. Ako keď sa manžel v jednej rodine v našom okolí modlil za svoju nevernú manželku a ona sa obrátila a on jej dokázal odpustiť. Ako keď manželka z nášho okolia roky trpela alkoholizmus, ponižovanie a dlhy svojho manžela, no nikdy mu nepriala nič zlé a on nakoniec rodinu opustil a síce sa o nich nezaujíma, ale rodine neskutočne odľahlo. Ako možno ten istý prípad iba „v ružovom“ skončil tým, že pod vplyvom aj manželkiných modlitieb a obiet sa tento dal na liečenie a teraz stojí opäť pri rodine. Ako keď som videla môjho otca, ktorý ma nepúšťal za mlada do kostola, sedieť s františkánmi pri jednom stole a veselo diskutovať. (vidím to ako ovocie toho, že pred prvým svätým prijímaním som dostala na spovedi zadosťučinenie obetovať každé sv. prijímanie za obrátenie svojich rodičov). Alebo keď niekto založí charitu, či niekde vyrastie pútnické miesto a financie sa hrnú práve vtedy, kedy ich treba. Alebo otehotnie niekto (a rovno dvojičky), kto dlho nemohol. Alebo naopak - ak naďalej nemôžu otehotnieť - nájdu manželia spoločný smer inde. V zázraky (obiet) verím a chcem veriť, toto všetko sú príklady len z môjho okolia. Zázrakov a vyslyšaných modlitieb je oveľa viac, viem, že mnohí by ste vedeli rozprávať :-). Len verme! verme, že každú bolesť, námahu a trápenie Boh premení. Využime tento milostivý čas pôstu a začnime od seba!

...

Nebuďte ustarostení

Gabriel OFM ,  26.02. 2017

Každý človek má nejaké starosti. A mnohé z nich sú opodstatnené. Prečo potom Ježiš hovorí: „Nebuďte ustarostení o svoj život“ (Mt 6, 25). Čo azda žiak sa nemá pripravovať do školy? Alebo otec sa nemá starať o zabezpečenie rodiny? Psychologicky treba urobiť rozlíšenie medzi „starať sa“ a „robiť si starosti“. Spomenutí žiak či rodič sa majú starať o zabezpečenie, či už jeden vedomostí alebo druhý o zabezpečenia rodiny. Ale žiak si nemá robiť starosti, ako dopadne skúška a rodič si zasa nemá robiť starosti, či jeho rodina bude mať čo zajtra jesť, či on sám bude mať zamestnanie a pod. Aj jeden aj druhý, keď sa postarali o to, čo mali „dnes“ urobiť, majú „zajtrajší deň“ s úplnou dôverou vložiť do rúk Boha Otca, ktorý sa stará o svoje dieťa viac než sa o svoje dieťa dokáže postarať matka (porov. Iz 49, 15). Náuka evanjelia je jasná a my, ktorí sme ju už viackrát počuli a aj jej veríme, predsa len niekedy nie sme v stave „nebyť ustarostení“. Niekedy nás strach o zajtrajšok dokáže dobre vystrašiť; ba nás môže až úplne opantať a spôsobiť doslova paralyzujúcu úzkosť. Pamätám si, ako som ja raz bol vyplašený obavou „Čo budem jesť?“. Bolo to ešte pred vstupom do rehole, keď som však slovo Božie bral vážne a na ňom som začal stavať celý svoj život. Robil som vtedy „operku“ a plat som mal minimálny, len nájom mi ho zožral takmer celý. Modlil som sa v kostole a vtedy mnou prenikol spomenutý strach. Po krátkej chvíli ma však napadla myšlienka z Matúšovho evanjelia: „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 33). Po týchto slovách som sa upokojil. Pánova odpoveď však pokračovala doma: v mojej poštovej schránke som našiel obálku; bolo v nej 200 korún s odkazom „Nestaraj sa od koho“... To však nebolo všetko. Na druhý deň ráno, keď som šiel na svätú omšu, tesne pred kostolom ma zastavil istý bohoslovec, ktorý bol vtedy na prázdninách a akosi nesmelo, aby ma neurazil, mi povedal: „Vieš, mám nejaké peniaze navyše; a ako som rozmýšľal, komu ich dať, nijaké iné meno sa mi nevynáralo v mysli okrem tvojho.“ Dal mi obálku. Keď som ju potom otvoril, našiel som v nej 500 korún... „Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“. Vyššie som spomenul, že strach zo zajtrajšieho dňa nás môže až paralyzovať. Človek sa tak bojí myšlienky „Čo bude zajtra?“ alebo „Ako dopadne zajtrajší deň?“, že mu to berie spánok. Ľudová múdrosť povedala „Strach má veľké oči“ a „Nemaľuj čerta na stenu!“ Tým nám ľudská skúsenosť pripomína, že si my sami, naším myslením ovplyvneným strachom, dokážeme vyrobiť strašiaka, ktorého sa potom bojíme, ktorý však reálne neexistuje... Nemáte skúsenosť, ktorú mám aj ja? „Zajtrajší deň“ nebol nikdy taký strašný a hrozný, ako som si ho ja sám „namaľoval“. Vždy, ale vždy, bol znesiteľný! Prítomná chvíľa je vždy znesiteľná. Po týchto mojich skúsenostiach som si napísal aforizmus: „Keď som maľoval čerta na stenu, ako model mi stál vlastný rozum“. To, čoho sa bojíš, nie je realita, ale tvoj vlastný výmysel. Pán Ježiš v tejto súvislosti povedal: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia“ (Mt 6, 34). Zajtrajšok neexistuje! Teda neexistuje taká jeho predstava, ako si ju ty vo svojom strachu vykresľuješ. Dnešný deň sa staraj o to, o čo sa starať máš, čo ti vyplýva z tvojich povinností, čo ti vyplýva z tvojho stavu. Zajtrajškom si nezaťažuj myseľ; ten sa postará sám o seba. Boh, ktorý je našim Otcom, vie, čo potrebujeme k životu. Jeho jednorodený Syn, ktorý sa stal človekom, nás uistil, že tento náš Otec sa o nás stará s nežnosťou matky. Dôverujme mu preto a nebuďme ustarostení o svoj život vo všetkých svojich starostiach a trápeniach, nech by boli akékoľvek veľké.

...

Cesta domov

Lenka Jurášková ,  22.02. 2017

Práve som sa, plná dojmov, vrátila z kina. Hrali LION. Bol to asi jeden z najlepších filmov, aké som kedy videla. Je natočený podľa skutočnej udalosti o malom chlapčekovi z Indie, vyrastajúcom s mamkou, bratom a sestrou vo veľmi skromných podmienkach, ktorý sa dramaticky- pri čakaní svojho staršieho brata, ktorý si išiel hľadať prácu, aby pomohol finančne svojej mamke, stratil až 1600 km od svojho domova. V tom čase nevedel poriadne vysloviť ani svoje meno, nie to ešte meno dediny/mestečka, z ktorého pochádza. A tak sa sám pretĺka ulicami drsnej Kalkaty, kde číhajú nebezpečenstvá z každej strany- obrovská chudoba, obchodovanie s deťmi, detské domovy v štýle, takmer, koncentračných táborov... Po nejakom čase na ulici a v detskom domove, sa dostáva do adoptívnej, solventnej rodiny v Austrálii. Prichádza do úplne iného sveta- do krásnej krajiny, do rodiny, ktorá má všetkého dostatok, do krajiny, kde nemusí utekať pred nebezpečenstvami, kde si môže užívať život. Ani po 20-tich rokoch v Austrálii sa mu však nedá zabudnúť na mamkin úsmev, hry s bratom.....na hlboké vzťahy a silné momenty, ktoré sa vryjú do pamäti aj malého dieťaťa. Túžba opäť vidieť pokrvnú rodinu, miesta, kde vyrastal, z ktorých vyšiel, je taká silná, že zanecháva na chvíľu všetko- prácu, adoptívnu rodinu, priateľku a naplno sa venuje hľadaniu svojho domova. Nakoniec sa mu podarí stretnúť sa s mamkou a sestrou. Veľmi túžil vidieť aj svojho staršieho brata, no keď prišiel domov, zistil, že brat je už mŕtvy, zomrel v tom čase, ako ho tento chlapček čakal, kým sa vráti z brigády. Veľmi silný moment bol, keď sa vrátil do rodiska a neprivítala ho len mamka a sestra, ale celá dedina. Ľudia sa usmievali, plakali, skákali od radosti, objímali sa.... V tom kine som si takto nejako predstavovala, že by to mohlo podobne vyzerať aj v nebi... Keď som si to rozobrala na drobné, tak čas v Austrálii som obrazne vnímala ako čas človeka na zemi, Indiu som zase vnímala ako znovunájdenie duchovného sveta, nájdenie Boha, nájdenie skutočného domova. Tento film sa mi prepojil s dnešným zážitkom. Na našom oddelení dnes kňaz, na žiadosť rodičov, krstil jedného malého chlapčeka. Krstu sme sa zúčastnili viacerí, okrem rodiny i časť personálu. Bol to pre mňa silný moment! Už som zažila nejaké krsty na oddelení aj sama realizovala. Len väčšinou to bolo príliš narýchlo a bez kňaza, aby sme to ešte stihli vzhľadom k zdravotnému stavu. Dnes to bolo iné, pomerne pokojné, slávnostné. Aj toto dieťa sa raz vráti domov a bude sa tešiť v nebeskom domove v Otcovom náručí....

...

O Božom Zákone - 6. nedeľa cez rok „A“ - (Mt 5,17-37)

Bernardín OFM ,  12.02. 2017

Prvé čítanie i evanjelium sa týkajú Božieho Zákona. Pán Ježiš v evanjeliu prehlasuje: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ Niektorí súčasníci Pána Ježiša sa mylne domnievali, že problémom človeka je Boží zákon a teda prvoradá úloha Mesiáša spočíva v oslobodení človeka spod záväznosti Zákona, ktorý Boh zjavil na vrchu Sinaj Mojžišovi. Po prvotnom hriechu sa nám Boží zákon javí ako ťažké bremeno. Niekedy si aj kresťania predstavujú Nebo ako niečo na spôsob Mohamedánskeho raja, akúsi blaženú neviazanosť, slobodu bez zákona, možnosť robiť, čo sa nám chce. V zásade to nie je zlá túžba: môcť robiť, čo sa nám chce. Problém je ale v tom, že po prvotnom hriechu sa vôľa človeka naklonila ku zlu a teda často chceme to, čo nám v konečnom dôsledku škodí a k tomu, čo nám osoží sa musíme donútiť. Aj náš rozum je zatemnený a naše videnie nie je správne. Sv. Augustín to vyjadril veľmi trefne: „Božie Slovo (a teda aj Boží Zákon) sa ti bude najprv javiť ako nepriateľ tvojej duše, kým nepochopíš, že je príčinou tvojej Spásy.“ Boží zákon je cestou Spásy. Bol daný prvým ľuďom ako „návod na použitie“. Keď kniha Genezis opisuje pád prarodičov, spomína menovite dva stromy: Strom poznania Dobra a Zla a Strom Života. Strom Života je Zjavené Božie Slovo, Boží zákon. Takto Židia nazývajú aj valčeky, na ktorých bol navinutý zvitok Tóry. Teda jesť zo stromu poznania Dobra a Zla môže znamenať pohrdnutie Božím Zákonom, snahu zobrať si život do svojich vlastných rúk a žiť len podlá svojej vlastnej predstavy, čisté z vlastných síl a pre seba. Niečo podobné, ako keby ste pri kúpe automatickej práčky povedali obchodníkovi, že nechcete návod na použitie. Určite by vám v takom prípade odmietol dať aj list na záručnú lehotu. Človek je zložitý systém, ktorý sa skladá z duše i tela a samotné telo sa skladá z biliónov buniek. A tento celok môže správne fungovať len pri dodržiavaní určitých zákonov. Inak sa pokazí a zahynie, prestane ako človek správne fungovať. Človek ostáva človekom, kým zachováva Boží zákon. Prikázania Mojžišovho zákona vytyčujú podmienky, ako sa dostať do zasľúbenej zeme: „Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán Boh vašich otcov do vlastníctva.“ Ale tieto prikázania sú rovnako záväzne aj v zasľúbenej krajine: „Hľa, učil som vás príkazy a ustanovenia, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, ktorú dostanete do vlastníctva.“ Teda nejde len o prechodné príkazy, ale o príkazy, ktoré vedú k plnosti života. Vyžaduje to od nás stálu pozornosť a ostražitosť. Tak ako kedysi ľudia v raji boli pozvaní k tomu, aby svoj raj strážili, tak i my máme svoje chodenie s Bohom strážiť. „Strážte ich a uskutočňujte! Lebo tak budete múdri a rozumní v očiach národov.“ Len kvôli plneniu Božích príkazov si aj v očiach neveriacich zaslúžime úctu a obdiv. Ak sa prispôsobíme tomuto svetu a jeho pomýleným cestám, staneme sa soľou bez chuti, ktorá je nanič. Ak poslúchame Božie zákony, Boh nám je stále nablízku a my sa na neho môžeme s dôverou obracať. Ak sa odchýlime od jeho príkazov aj Boh sa odvráti od nás. „Len dávaj veľký pozor na seba a na svoju dušu a nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nezmiznú z tvojho srdca cez celý tvoj život, ale pouč o nich svojich synov a svojich vnukov.“ Máte právo a dokonca povinnosť vyučovať svoje deti i svojich vnukov. Boží zákon je potrebné vyučovať a to nie prednostne v škole ale predovšetkým doma. Svedectvo rodičov i starých rodičov je pre formáciu detí veľmi dôležité. Škola môže sprostredkovať vedomosti, ale len rodičia môžu odovzdať vieru. Pán Ježiš hovorí: „Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.“ Mojžišov zákon a jeho požiadavky mravnosti nás zaväzujú stále. Jeho dodržiavanie nám môže pomôcť priblížiť sa Bohu. Len rituálne predpisy boli nahradené novým kultom, novou obeťou a novým kňazstvom. Tento istý zákon bol daný Izraelu ako návod na cestu k plnej slobode z Egyptského otroctva. Exodus (Ex 20,1-17) nám kladie pred oči Desatoro, Dekalog, ako najdôležitejší extrakt s Božieho Zákona. Slovo „Dekalog" môžeme preložiť ako „desať slov". Týchto „desať slov" Boh zjavil svojmu národu na svätom vrchu. Napísal ich „svojím vlastným prstom" na rozdiel od iných príkazov, ktoré napísal Mojžiš. Už ako malé deti sme sa učili text Desatora naspamäť. Je dobré, keď sa človek s dôležitými vecami oboznámi čo najskôr, ale hrozí tu jedno nebezpečenstvo. Mnoho vecí sa odovzdáva deťom z pozície autority dospelých a často sa k tomu pripájajú aj určité sankcie (napr. keď neposlúchneš, dostaneš výprask). Desatoro sa tak vo vedomí mnohých dostáva do nebezpečného susedstva s týmito sankciami z detského veku. A človek neskôr, už ako dospelý, čaká okamžité tresty, ak tieto príkazy poruší, poprípade, keď sa trest okamžite neobjaví, časom zistí, že to v živote ide aj bez toho strašiaka z detstva. Desatoro nebolo prednostne adresované deťom, ale dospelým ľuďom a vôbec nebolo mienené ako strašiak na udržanie morálky. Pre Izrael znamenalo záväzný text zmluvy medzi Bohom a jeho vyvoleným ľudom, ktorý vyviedol z otroctva v Egypte. K lepšiemu pochopeniu Desatora je potrebné vidieť celú textovú súvislosť. Božie príkazy nie sú len tak ľubovoľne dané. Nie sú dané preto, aby sa ukázalo, či bude Izrael poslušný alebo nie. Nie sú to príkazy, ktorými nás chce Boh vyskúšať, a ktoré ráz v blaženej večnosti nebudeme dodržiavať. Desatoro je zákon spolužitia s Bohom. Len človek, ktorý ho zachováva, sa môže tešiť z Božej blízkosti. Človek ostáva človekom, keď zachováva Desatoro. Jeho príkazy sa dotýkajú aj medziľudských vzťahov. Majú zaistiť, aby tu vôbec zostal „ľudský priestor“, v ktorom by sa mohlo Božie prisľúbenie realizovať. Dekalog treba chápať v kontexte knihy Exodus, ktorá opisuje veľké vyslobodenie z Egyptského otroctva a tento príbeh je stredobodom Starého zákona. Prikázania Dekalógu poukazujú na podmienky života oslobodeného z otroctva hriechu. Dekalog je cestou života: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa - a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva.“ (Dt 30,16). Desatoro sa nám javí ako cesta k večnému životu. Ako cesta ku stále plnšej slobode. Boh - osloboditeľ je zároveň „Boh žiarlivý“. Lebo je skutočným Bohom a nemožno ho s nikým beztrestne zamieňať. Nechce sa o lásku svojho ľudu s nikým deliť. Ak to, čo je v Desatore Izrael dodrží, Boh mu prisľubuje, že z neho urobí veľký národ, ktorý obstojí a nezanikne medzi ostatnými a dokonca sa pre nich stane požehnaním. Keď ukazuje televízia zábery z orientu, niekedy žasnem nad množstvom detí, ktoré sa občas v záberoch objaví. Je mi ľúto za tým svetom, ktorý ešte má deti. V Oriente sa nad deťmi nešpekuluje a sú stále prijímané ako požehnanie. Na západe a pomaly aj v našich krajoch je to už len zriedkavé vidieť toľko detí. Pomaly sa začíname žať ovocie vlastnej chytrosti, keď sa o starých ľudí nebude mať kto postarať. Je tu viac starých ľudí ako detí a z toho na nás nehľadí žiadna budúcnosť. V deťoch je požehnanie a budúcnosť národa. Aká bude tá naša budúcnosť?

...

PRIPRAVUJEME: Františkánska spiritualita
...

Prosím, povoľte reťaze...

Felix Mária OFM

Je možné, že ešte aj v 21. storočí funguje v našej modernej spoločnosti niečo ako obchod s ľuďmi? - ÁNO, EXISTUJE.
A práve preto si po celom svete 8. februára pripomíname obete obchodovania s ľuďmi. Dnešný deň, 8. Február, v ktorý sa slávi liturgická spomienka na sv. Jozefínu Bakhitu, vyhlásil Pápež František za „Medzinárodný deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi“. Sv. Jozefína Bakhita pochádzala zo Sudánu a zažila hrôzu otroctva na vlastnej koži, keď ju ako deväťročnú uniesli, bola niekoľkokrát predaná a žila v otrockých podmienkach, kým sa ocitla v dobrých rukách dobrých ľudí, ktorí jej predstavili milosrdného Boha. Neľudské a ponižujúce zaobchádzanie na jej tele zanechalo 144 jaziev. (zdroj: Slovenská katolícka charita)
Počas tohto dňa si spomíname na milióny (podľa odhadov viac ako 20 000 000 ľudí) trýznených ľudí, ktorí stratili svoju osobnú slobodu. Medzi nimi je množstvo detí a žien. Preto nebuďme ľahostajní a pomôžme týmto ľudom aspoň krátkou modlitbou. V duchu žiadosti sv. Jozefíny Bakhity - " PROSÍM POVOĽTE REŤAZE, SÚ ŤAŽKÉ !"
Viac o tejto problematike sa môžete dočítať na stránkach:
Slovenská katolícka charita - http://obchodsludmi.sk
- Ak chcete pomôcť v boji proti skutkom voči ľudskosti môžete podporiť projekt SKCH - Bankové spojenie: IBAN: SK75 1100 0000 0029 2183 2281 (zdroj: http://obchodsludmi.sk/?page_id=10 )
Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi - http://www.novodobiotroci.sk
Ministerstvo vnútra - http://www.minv.sk/?obchodovanie-s-ludmi-a-slovenska-republika