Vyberte si Váš obľubený kláštor


NEW

S františkánmi za Františkom v máji 2019

José OFM ,  05.10. 2018

Púť spojená s duchovnou obnovou na miestach života sv. Františka v Taliansku Termín: utorok 07. mája 2019 odchod večer z Bratislavy - návrat utorok 14. mája 2019 v noci. Ide o púť v 35-člennej skupine (rodiny a mladí). Jej cieľom je spoznať, či prehĺbiť duchovný odkaz Františka z Assisi na miestach jeho života: Assisi, Porziuncola, San Damiáno, Rivo Torto, františkánske sanktuária v Rietkom údolí, La Verna a možno i ďalšie. V úvode púte je zastávka v Padove pri hrobe svätcov: Sv.Antona Paduánskeho, Sv.Lukáša i sv. Leopolda Mandiča. Cestou späť zastávka v mariánskom sanktuáriu Castelmonte. Púť pripravujeme v spolupráci bratov františkánov, konventuálov a Školských sestier sv. Františka.Treba pamätať, že nie sme cestovka, a tak že je to zároveň celé aj františkánske dobrodružstvo ;) Sprevádzať vás budú: sr. Caritas OSF a br.Jozef OFM Doprava bude realizovaná malým autobusom V cene je zahrnuté: ubytovanie: 5x noc v Assisi (2 a 3 posteľové izby), 1x noc v Castelmonte (2 posteľové izby) Strava je zabezpečená nasledovne: Raňajky - R //  Obed - O //  Večera - V Streda: R- Nezabezpečené - Padova  // O- Nezabezpečený - Padova // V -Zabezpečená v Assisi Štvrtok: R- Zabezpečené v Assisi // O- Zabezpečený v Assisi // V-  Zabezpečená v Assisi Piatok: R- Zabezpečené v Assisi // O- Zabezpečený v Assisi // V-  Zabezpečená v Assisi Sobota: R -Zabezpečené v Assisi // O- Zabezpečený v Assisi // V- Zabezpečená v Assisi Nedeľa: R- Zabezpečené v Assisi // O - Zabezpečený v Rieti - balíček // V- Zabezpečená v Assisi Pondelok: R - Zabezpečené v Assisi // O- Zabezpečený v La verna // V- Nezabezpečená v Castelmonte Utorok: R-  Zabezpečené - Castelmonte // O-  Zabezpečený - Castelmonte Cena: 500 € Poistenie každý osobitne. Po prihlásení sa cez formulár Vám bude zaslaný email s prosbou o uhradenie zálohy vo výške 250€. Prihlásenie je platné až po zaplatení zálohy. Platbu uskutočnite na účet: č. ú. VÚB: SK95 0200 0000 0000 0694 1012 Variabilný symbol: Váš dátum narodenia v tvare DDMMRRRR Špecifický symbol: Vaše telefónne číslo (ktoré uvediete v tomto formulári) Poznámka: Vaše meno a priezvisko Počet miest je obmedzený. Prihlasovanie najneskôr do konca januára. Ak by ste nemohli cestovať (z akýchkoľvek dôvodov) - zálohu nevraciame. Viac info: 0950/549925, alebo mailom na: caritasosf@gmail.com Tešíme sa na vás!!! Pokoj a dobro!!!   PRIHLASOVACÍ FORMULÁR --- tu TU tu TU...

...

Kalendár

16.11. 2018

Výročie úmrtia:

+ 1987
P. Pius Ladislav Čapkovič

Galéria fotografií
z naších akcií
PRIPRAVUJEME: Naša služba

Čakáme bábätko...

Lenka Jurášková ,  03.11. 2018

Čakáme bábätko... To sú slová, ktoré čím ďalej, tým častejšie počúvam od svojich známych. Väčšina rodičov po tejto vete čaká na reakciu človeka, ktorému túto novinku oznámia. Ja sa vždy len usmejem a poviem, že mám obrovskú radosť. A v duchu poďakujem do neba. Hovorím si, že Pán Boh nás ma stále veľmi rád, kým sa ešte rodia deti. Mám vtedy chuť skákať alebo tancovať, no väčšinou sa ovládnem a tancovanie si nechám na doma /smile/. Možno sa toto bude niekomu zdať prehnané. Chápem. Ale odkedy som na medicíne, začala som toto tajomstvo- počatie a narodenie dieťaťa brať ako obrovský dar. A zároveň stáť v bázni pred Bohom- Stvoriteľom tohto všetkého. Niektorí ľudia to berú ako samozrejmosť. Vezmeme sa, zabezpečíme bývanie a môžeme mať deti. Veľakrát sa to podarí, no niekedy nie. V poslednom období pribúdajú páry, ktoré veľmi túžia po bábätku, no nedarí sa im otehotnieť. Sú schopní pre to obetovať takmer čokoľvek, len aby sa to podarilo. Podstupujú opakované návštevy, vyšetrenia, konzultácie u gynekológov, urológov, genetikov, psychológov,.... Mnohokrát i bolestivé zákroky, diagnostické operácie s vidinou toho, že to určite pomôže. Niekedy áno, niekedy nie. Nehovoriac o množstve peňazí, ktoré do toho vrazia. Aj keď to by som brala ako najmenšiu obetu pri tom všetkom. Keďže pracujem na pediatrii, túto tému riešime s rodičmi často. Pokiaľ sa to týka cudzích párov, viem to brať s odstupom. No v poslednej dobe sa táto problematika začala týkať viacerých mojich známych. Vtedy bombardujem nebo modlitbami, dávam to na srdce Bohu, ktorý na tým celým šéfuje. Veľakrát som sa vzpierala pri modlitbe, prečo tí a tí nemôžu mať deti, kládla som Bohu kopec otázok. No po krátkom čase som zistila, že bude lepšie „sa ukľudniť“ a odovzdať to všetko v dôvere Bohu. On vie najlepšie, čo s tým... Môže sa zdať, že neveriaci v tomto smere nemajú zviazané ruky. Oni zväčša neriešia, či umelé oplodnenie áno alebo nie. A tak, čím ďalej, tým viac pribúda detí „zo skúmavky“. Počas praxe na oddelení patologických novorodencov, ešte na vysokej škole, sme so spolužiakmi vyšetrovali dvojičky z umelého oplodnenia. Jeden mal Downov syndróm, druhý hydrocefalus. Narodili sa o niekoľko týždňov skôr ako bol predpokladaný termín pôrodu. Obaja boli krásni, takí malí veľkí bojovníci. Keď sme ich dovyšetrovali, lekárka nám oznámila, že rodičia sa ich práve vzdali a dávajú ich na adopciu. Riadny šok.... Zavládlo hrobové ticho... Je mi v tej chvíli ťažko... V duchu sa za nich modlím... Nemala som vtedy slov. Na jednej strane neplodné páry túžiace po dieťati, umelé oplodnenie ako „riešenie“. A na druhej strane, keď sa to celé skomplikuje, ako pri dvojičkách, rodičia sú ochotní vzdať sa tých detí, po ktorých tak veľmi túžili... Povedané natvrdo: Ak nedostanem prvotriedny tovar, tak radšej nechcem nič! Neviem to úplne pochopiť a ani nechcem odcudzovať tých ľudí, len sa zamýšľam nad slobodou... Pred pár dňami sme sa na návšteve rozprávali s jednou maminou o jej kamarátka, ktorá uvažuje nad potratom. Pri ultrazvukovom vyšetrení sa totiž dozvedeli, že bábätko má rázštep pery. Bolo to v období, kedy by ešte stihla ísť oficiálne na umelé prerušenie tehotenstva. Inak neviem, kto schválil toto oficiálne pomenovanie... Pretože to reálne vôbec nie je prerušenie, ale ukončenie... Nedalo mi pri tejto debate nahlas nepovedať svoj názor. To myslia vážne, že by šli na potrat kvôli estetickej záležitosti, ktorá sa dá v dnešnej dobe pekne riešiť už v novorodeneckom veku Potom som si niečo uvedomila a pokračovala som. Mamka tej mladej maminy, s ktorou sme sa o tom rozprávali, nemá od narodenia takmer celú hornú končatinu. Napriek tomu som u nej nikdy nevnímala, že by mala nejaký deficit. Vydala sa, má 3 deti, ktoré sú zdravé, šikovné. Dokonca zvládala všetky domáce práce, normálne zamestnanie. A vždy okolo seba rozdávala radosť. Všade, kam vkročila, priniesla úžasnú atmosféru. Poznám niekoľko rodín, ktoré boli veľmi obohatené narodením a vôbec prítomnosťou dieťaťa s hendikepom. Keď sme boli na sestriných promóciách, na filozofickej fakulte, promovali tam študenti, ktorí končili odbor tlmočníctvo a prekladateľstvo rôznych cudzích jazykov. Študenti si po jednom prichádzali pre diplom. Taká klasika... Len dovtedy, kým z radu vykročil študent s bielou paličkou v sprievode iného spolužiaka. Tento slepý študent skončil ťažký odbor so zdravými spolužiakmi. Pamätám si, ako sme sa vtedy všetci v aule postavili a zaznel dlhotrvajúci, burácajúci potlesk. Viacerí ľudia aj plakali. Povedala som si, klobúk dole.... Odkedy som na pediatrii, viackrát som sa stretla u zdravých detí s rôznymi otravami, buď liekmi alebo alkoholom, či závislosťami. Vtedy si uvedomím, že rodič má síce zdravé dieťa, no neviem, či s ním nemá viac starostí ako s hendikepovaným dieťaťom. Nechcem nikoho posudzovať, len mám dojem, že čím sme pokrokovejší, tým viac si sami diktujeme podmienky a nenechávame priestor Bohu, vďaka ktorému tu všetci, zatiaľ, sme...

...

Vnútorná sloboda

Lucia Hidvéghyová ,  09.08. 2018

Spomínam si na deň, keď som raz s dvadsiatimi kamarátmi putovala po Negevskej púšti. S ťavami sme sa vybrali do odľahlej oblasti a tam sme nocovali. Terén bol mierne zvlnený a veľmi kame-nistý. Slnko pálilo, dívala som sa pod nohy a chránila si oči. Fúkal horúci vietor, okrem jeho zvuku a hrkotu skál pod nohami som nič iné nepočula. Dohodli sme sa, že budeme cestou mlčať, a že každý z nás si do cieľa prinesie jeden kamienok. Keď sme potom po západe slnka slávili sv. omšu, počas obetovania sme ich po jednom kládli k oltáru a delili sa o to, čím nás skúsenosť v púšti oslovila a obohatila. Nezabudnem, ako jeden z nás povedal, že ten kameň je z rovnakej hmoty, ako hviezdy nad nami, a že naše túžby a sny nemusia ostať len „vo hviezdach“, ale možno ich máme na dosah, rovno pod nohami. Veru, pod nohami, aj všade naokolo bolo nepreberné množstvo kameňov. Niektoré boli skutočne zaujímavé a krásne. Prvý taký som zodvihla a niesla v dlani. Po čase som ale zbadala oveľa krajší, nápadne sfarbený, tak som si ho zobrala tiež. Postupne som ich mala toľko, že ďalší výnimočný sa mi už do rúk nezmestil. Ak som ho chcela, musela som menej pekné kamene vrátiť na zem. Spočiatku som bola spokojná, ale netrvalo to dlho. V šume vetra som počúvala, čo sa deje v mo-jom vnútri, a čo mi chce tá skúsenosť povedať: „Krásnych kameňov pribúda, ale nemôžeš ich mať všetky. Chceš ďalej hľadať a brať si zakaždým ten najkrajší? Aký to má zmysel? Kedy budeš mať dosť?“ Rýchlo som pochopila, že nejde len o kamene, a že mám v zásade dve možnosti: Buď budem cestou stále zbierať nejaké nové, pričom tie staršie vymením za krajšie, alebo sa rozhodnem pre jeden (kvôli večeru), a tie ostatné nechám v púšti. Tie ďalšie, ešte krajšie a za-ujímavejšie, budem len obdivovať, ale nebudem si ich brať. Nechám ich ležať na mieste, aj keď sa mi páčia a nikdy viac ich neuvidím. S každou takou skúsenosťou bude „môj“ kameň vzácnejší, lebo jemu dám prednosť pred ostatnými. Nie preto, že je najkrajší, alebo najzaujímavejší, ale preto, že som sa preň rozhodla a chcem mu ostať istým spôsobom verná. Ako sme putovali ďalej, už som nepátrala a neporovnávala. Tešila som sa zo všetkých krásnych kameňov rovnako, ale na jednom som postupne poznala každú jeho hranu a hladkú plochu, presne som vedela, kde má jamku a drsnejšie žilky, akú má farbu, váhu a ako zmenil teplotu. On jediný so mnou putoval po púšti. Len na ňom bol pot mojich dlaní, iba on bol tichým svedkom môjho uvažovania. Práve v ňom som mohla večer položiť k oltáru kúsok seba... a aj ho nechať tam. Ráno som odchádzala s prázdnymi rukami, ale plná radosti, akoby mi patrila celá púšť.

...

NÁRAMOK

Katarína Štrbová ,  17.07. 2018

Z návštevy Svätej zeme minulý rok som si toho nepriniesla veľa. Myslím, že je dôležitejšie to, čo človeku z takejto cesty zostane v srdci a v spomienkach, než kopa suvenírov, na ktoré bude časom padať prach. Ale priniela som si obyčajný náramok z drevených korálikov a medzi nimi je jeden malý medailónik s obrázkom z obidvoch strán. Priniesli sme tých náramkov viac, aj pre moje priateľky a kamarátky našich dcér. Na každom bol iný obrázok, mne sa však najviac páčil ten, na ktorom je Ježiš na kríži a pod ním Mária, Magdaléna a Ján. Lenže práve ten si vybrala najmladšia dcérka. Asi som sa zatvárila sklamane, lebo mi hneď ponúkla, že ak ho chcem, ona si kľudne vyberie iný. Súhlasila som a tak odvtedy nosím náramok s obrázkom kríža. Po čase sa mi však z jednej strany obrázok odlepil. Bolo to na nedeľnej svätej omši a ja som si ho všimla na zemi, tak som si ho schovala, že ho doma prilepím späť. Ale ako som hľadala, tak som hľadala, tam, kde som ho dala, nebol. Na jeho mieste zostala na náramku len hrdzavá škvrna. Rozmýšľala som, že ten náramok prestanem nosiť, veď je taký obyčajný a teraz ešte aj trocha škaredý. Ale nejako mi to nedalo. Uvedomila som si, že ten medailónik mi vlastne ukazuje, ako to vyzerá v živote bez Ježiša a s Ním. Síce na jednej polovici chýba kríž, ale zároveň je hrdzavá a prázdna. Druhá strana je oveľa krajšia, farebná a plná života. Aj keď je na nej kríž, ale na ňom je Ježiš a pod ním pár tých, ktorých nám poslal do života a ktorí neodídu ani vtedy, keď už nikto iný nezostane. A viem, že kríž nebol cieľom Ježišovho života a nie je cieľom ani toho môjho, po piatkovom ukrižovaní prišlo nedeľné ráno... Pán naozaj nepotrebuje len veľké zázraky, aby nám dal pochopiť veci, ktoré tak ťažko prijímame a často sa im bránime. Ak to nejde inak, poslúži si aj obyčajným pokazeným náramkom :-).

...

Úvodné poznámky k téme krása (DSA 2018)

José OFM ,  06.06. 2018

Môj aktuálny zážitok s krásou... dnes poobede som z okna pozoroval ako pokojne a požehnane prší. Oduševnene som si sám pre seba hovoril aká je to krása... až kým nedobehol Silvester a zvestoval, že tá "krása" opäť vytopila dve miestnosti v kláštore... a bolo po rozplývaní... A tak hneď v úvode musím skonštatovať, že krása ktorá očarí môže byť nebezpečná; človek sa ňou vie často uniesť mimo realitu, môže ho vzdialiť od toho čím žije. Tiež tí, ktorí majú radi pekné veci, sú umelecky tvoriví, uprednostňujúci duchovné pred materiálnym sú často považovaní za nepraktických zasnených estétov. Áno, ako vidíme krása a jej vnímanie, či prežívanie môže spôsobiť škody materiálne i charakterové, no musíme povedať, že je to vždy v závislosti od toho ako človek s krásnym naloží. Ak chceme tento rok počas Dní sv.Antona viac uvažovať o kráse, nechceme to robiť z filozofických dôvodov, ale práve z dôvodov každodenných, praktických – pretože, akoby človek dnešnej doby nevedel s krásou, s tým čo je pekné správane naložiť. Sv. Anton vo svojich nedeľných a sviatočných kázňach nevenuje veľa pozornosti téme krásy a ak, tak je veľmi nedôverčivý voči schopnosti s ňou správne naložiť. Zopár príkladov: Krása a hojnosť časných dobier poblázni aj múdre srdce. Nešťastná duša obľúbi si hojnosť a krásu časných dobier a tak príde nešťastie. Ľudské telo je obdivované aj pre fyzickú krásu, ale o nej je napísané: „Spanilosť je klam a krása – daromnosť Chválu možno získať krásou odevu, ale i cestou úbohosti. Nie je dobré pustiť sa do prehnanej úbohosti ani do krajnej strojenosti: je dobré držať sa stredu. Ďalej sa jeho výroky týkajúce krásy týkajú Panny Márie, ktorú oznašuje často ako krásnu olivu: Kontempluj dúhu, čiže pozoruj krásu, svätosť, vznešenosť blahoslavenej Panny Márie, a dobroreč srdcom, ústami i skutkami jej Syna, ktorý ju takú stvoril. Téma krásy v jeho ponímaní je skôr kritikou mravného nezvádnutia spracovania tohto Božieho daru, ale na druhej strane je inšpiráciou k väčšiemu obdivu Boha.... Ako teda narábať s krásou? Nechajme rozprávať prorokov a dnešnej doby... Pápež Benedikt XVI. ju vníma ako príležitosť upevniť si puto s Bohom, pretože krása nás pozýva k uzobranosti a je cestou k Bohu. Ďalej odporúča potrebu vnímať,že za krásou je niečo väčšie – čo sa dotýka nášho srdca a pozdvihuje ducha. Tvrdí tiež, že v dotyku krásy cítime, že viera je pravdivá. Pápež František – hovorí o malých krásach, ktoré pominú a oveľkej kráse, ktorou je Boh. V kráse ako takej vidí dve pokušenia: 1. pokušenie zbožšťovania pominuteľných vecí. Je to modloslužba imanencie – človek sa pristaví pred nejakou krásou, no bez preniknutia k tomu, čo je za ňou. Hľadíme na krásne veci bez toho, že by mysleli na to, že príde ich koniec - IMANENCIA bez TRANSCENDENCIE. 2. modlárstvo zaužívaných zvykov ktoré robia srdce hluchým – ako Lótova žena sa ohliadame za Sodomou – krásou – dobrom predošlých dní... Treba uveriť, že AK JE ŽIVOT KRÁSNY JEHO SÚMRAK BUDE NÁDHERNÝ. Poďme od malých krás k tej ktorú odzrkadľujú.... Pápež Benedikt ešte ako kardinál Ratzinger v jednej svojej prednáške o kráse v2002 talianskom Rimini prorokuje, že ľudia uveria ak znova objavia autentickú krásu. Aby viera rástla my sami musíme zariadiť , aby sa muži a ženy ktorých stretáme, dostali do styku s krásou. Často pochybujeme o odkaze krásy kvôli sile lži, ktorá využíva viaceré úskoky ako: 1. Propagácia krásy neprebúdza nostalgiu po nevysloviteľnom, ale podporuje túžbu privlastniť si ju. 2. Kult škaredosti, ktorý umenšuje človeka popiera pravú krásu. Dostojevskij vo svojom diel Idiot tvrdí, že "krása spasí svet" – vykupiteľská krása Spasiteľa. Ten, kto verí v Boha, ktorý sa prejavil v tvári Ukrižovaného – ako láska do krajnosti – vie, že krása je pravda a pravda je krása. Krása pravdy chápe urážky, bolesť, tajomstvo smrti. Krásu môžeme objaviť len vtedy ak prijmeme bolesť. V hrôzach dejín čisto harmonicá krása nestačí – obdivuhodná grécka estetika je prekonaná v Kristovi. Cirkev je tu preto aby ohlasovala stelesňenú pravdu, dobro a krásu Anton, pekný a ušľachtilý človek. Bol ním iba preto, že ostal dieťaťom. Sám tvrdí: Iba dieťa neovláda krása tohto sveta.... Keď sa teda nejaký svetácky človek obráti a stane sa Kristovým „dieťaťom“ plným jasotu a veselosti, máme aj my prepuknúť v jasot: „Narodilo sa dieťa.“ Narodilo sa aj v nás???

...

PRIPRAVUJEME: Františkánska spiritualita
...

Medzináboženský dialóg - diskusia (video záznam)

Felix Mária OFM

Dňa 24. októbra 2018 sme v našom františkánskom kláštore v Bratislave pripravili verejnú diskusiu troch duchovných abrahámovských náboženstiev.
Diskusie sa zúčastnili: RABÍN - p. Misha Kapustin * IMÁM - p. Mohamad S. Hasna * KŇAZ - br. Felix Mária OFM
Diskusia sa uskutočnila pri príležitosti pripomienky historického stretnutia v Assisi (r. 1986). Hlavná téma ... POKOJ ...
Medzináboženský dialóg sa týka aj našej krajiny. Na Slovensku sa môžeme stretať s ľudmi rôznych náboženstiev. Žijeme vedľa seba a je potrebné, aby sme vedeli nájsť to množstvo hodnôt, ktoré nás spájajú. Rovnako však potrebujeme vedieť čo je našou identitou, aby sme vedeli ponúknuť do dialógu naše bohatstvo. Záznam z diskusie si môžete pozrieť na https://www.youtube.com/watch?v=X3nMs7SCGGA&feature=youtu.be

Tu uvádzame aj dokumenty spomenuté s diskusii:
 
NOSTRA AETATE - Deklarácia o postoji cirkvi k nekresťanským náboženstvám (výber) - zo dňa 28. októbra 1965
Islamské náboženstvo
3. Cirkev sa s úctou pozerá i na moslimov, klaňajúcich sa jedinému, živému, jestvujúcemu, milosrdnému a všemohúcemu Bohu, Stvoriteľovi neba i zeme, ktorý prehovoril k ľuďom. Jeho ustanoveniam, a to aj skrytým, sa usilujú podrobiť z celého srdca, ako sa podriadil Bohu Abrahám, na ktorého sa islamská viera rada odvoláva. Ježiša síce neuznávajú za Boha, ale ctia si ho ako proroka. Takisto si uctievajú jeho panenskú matku Máriu a niekedy ju aj nábožne vzývajú. Okrem toho očakávajú súdny deň, keď Boh dá odplatu všetkým vzkrieseným ľuďom. Preto majú v úcte mravný život a uctievajú Boha najmä modlitbou, almužnou a pôstom. Keďže v priebehu vekov vznikli medzi kresťanmi a moslimami mnohé rozbroje a nepriateľstvá, tento posvätný cirkevný snem vyzýva všetkých, aby zabudli na minulosť, pestovali úprimné vzájomné porozumenie a aby spoločne chránili a zveľaďovali sociálnu spravodlivosť, mravné hodnoty, mier a slobodu všetkých ľudí.
Židovské náboženstvo
4. Pri skúmaní tajomstva Cirkvi posvätný cirkevný snem nezabúda na zväzky, ktoré duchovne spájajú ľud novej zmluvy s Abrahámovým potomstvom. Lebo Kristova Cirkev uznáva, že začiatky jej viery a vyvolenia sú už u patriarchov, u Mojžiša a prorokov, v súlade s tajomným Božím plánom spásy. Cirkev vyznáva, že všetci veriaci v Krista sú podľa viery deťmi Abraháma, že sú zahrnutí v povolaní tohto patriarchu a že spása Cirkvi sa tajomným spôsobom ako v predobraze naznačuje v exode vyvoleného ľudu z krajiny otroctva. Preto Cirkev nemôže zabudnúť, že prijala zjavenie Starého zákona prostredníctvom ľudu, s ktorým sa Boh vo svojom nevýslovnom milosrdenstve rozhodol uzavrieť starú zmluvu, a že sa živí z koreňov ušľachtilej olivy, do ktorej boli vštepené ratolesti planej olivy, t. j. pohania. Lebo Cirkev verí, že Kristus, náš pokoj, zmieril skrze svoj kríž Židov s pohanmi a že v sebe z oboch utvoril jedno. Okrem toho Cirkev má vždy na zreteli slová apoštola Pavla o jeho spolurodákoch: „Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia. Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus“ (Rim 9, 4 – 5), syn Panny Márie. Nezabúda ani na to, že zo židovského ľudu pochádzajú aj apoštoli – základy a stĺpy Cirkvi –, ako i veľmi mnoho prvých učeníkov, ktorí zvestovali Kristovo evanjelium svetu. Sväté písmo svedčí, že Jeruzalem nespoznal deň svojho navštívenia a Židia z veľkej časti neprijali evanjelium, ba viacerí sa aj postavili proti jeho šíreniu. Ale podľa apoštola Pavla Źidia sú napriek tomu ešte stále veľmi milí Bohu za zásluhy otcov, lebo Božie dary a jeho povolanie nemožno odvolať. Spolu s prorokmi a tým istým apoštolom Cirkev čaká deň, ktorý je známy jedine Bohu, keď budú všetky národy vzývať Pána jedným hlasom a slúžiť mu spojenými silami (porov. Sof 3, 9). Keďže teda kresťania a Židia majú také veľké spoločné duchovné dedičstvo, tento posvätný cirkevný snem chce napomáhať a odporúčať ich vzájomné poznávanie a úctu, čo možno docieliť najmä biblickými a teologickými štúdiami a bratským dialógom. Napriek tomu, že židovské vrchnosti a ich prívrženci nástojili na Kristovej smrti, nemožno ani všetkým Židom, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom bez rozdielu pripisovať to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení. A hoci Cirkev je novým Božím ľudom, predsa neslobodno Židov predstavovať ani ako Bohom zavrhnutých, ani ako prekliatych, akoby to vyplývalo zo Svätého písma. Preto nech všetci dbajú o to, aby pri vyučovaní katechizmu a pri hlásaní Božieho slova neučili nič, čo sa nezhoduje s pravdou evanjelia a s Kristovým duchom. Okrem toho Cirkev, ktorá odsudzuje každé prenasledovanie proti komukoľvek, vedomá si svojho spoločného dedičstva so Židmi, podnecovaná náboženskou láskou evanjelia, a nie politickými pohnútkami, vyslovuje poľutovanie nad nenávisťou voči Židom, prenasledovaniami a prejavmi antisemitizmu, kedykoľvek a z ktorejkoľvek strany sa vyskytli. Kristus – ako vždy tvrdila a tvrdí Cirkev – dobrovoľne podstúpil svoje umučenie a smrť z nesmiernej lásky, a to za hriechy všetkých ľudí, aby všetci boli spasení. Je teda úlohou Cirkvi vo svojom kázaní ohlasovať Kristov kríž ako znak všeobecnej Božej lásky a zdroj všetkej milosti.
Zdroj: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/druhy-vatikansky-koncil/c/nostra-aetate
***
APEL ZA MIER 2018 - Bologna, 16. október 2018
My, ženy a muži rôznych náboženstiev, na pozvanie Komunity Sant'Egidio a Boloňskej arcidiecézy, sme sa zhromaždili ako pútnici v tomto krásnom a pohostinnom meste. Ženie nás povedomie a zodpovednosť, že mier nie je nikdy získaný nastálo, vždy musí byť obnovovaný, spoločne, čistením sŕdc a myslí, pomocou ľuďom, aby sa pozreli jeden druhému do očí a zanechali väzenie strachu. V priebehu rokov globalizácie sme postrádali duchovné zjednotenie a sen o svete v mieri bol popieraný mnohými nerovnosťami, hrozným hlukom nových vojen, výrobou toľkých nových zbraní, budovaním stien, ktoré treba navždy prekonať. S vojnou však všetci strácajú, dokonca aj tí, u ktorých sa pôvodne zdalo, že vyhrali. V týchto rokoch Duch Assisi pomohol ľuďom stretnúť sa jeden s druhým a ukázalo sa, že vojna v mene náboženstva je vždy vojnou proti náboženstvu. Vojna je vždy "zbytočnou porážkou", je to proti ľudskosti samotnej. Z tohto dôvodu túžime s našou modlitbou a solidaritou s tými, ktorí trpia v mnohých častiach sveta, prispieť k budovaniu "mostov mieru". Naša doba je dobou veľkých príležitostí, ale aj mnohých zničených mostov a postavených nových stien. Žijeme v časoch straty pamäti, ale tiež odpadu, znečistenia ovzdušia, vody, pôdy; tento odpad ukladá neznesiteľné bremená a účty na budúce generácie. Počuli sme smutné spomienky z krajín vo vojne a svedectvách z krajín, kde sa opäť zrodili hranice, steny a konflikty. Veľké očakávania pokoja sú medzi pokornými a chudobnými tohto sveta, medzi zranenými životom. Nemôžeme podľahnúť pesimizmu alebo horšiemu- ľahostajnosti. Je potrebné zmeniť srdcia a otvoriť myseľ mieru. Zaväzujeme sa, že sa budeme snažiť odstrániť to, čo je často príčinou mnohých konfliktov: chuť k moci a peniazom, obchodovanie so zbraňami, fanatizmus, rozhorčený nacionalizmus, individualizmus, úspech skupiny ako absolútne kritérium a vytvorenie obetných baránkov. Zaväzujeme sa tiež vytvoriť a chrániť ľudské vzťahy, aby sme prekonali osamelosť, pretože sa stáva hlavnou črtou našich spoločností. Osamelí mladí ľudia, ktorí nemajú inú príležitosť ako migráciu, opustení starí ľudia, odsúdení umrieť sami, ignorované krajiny, zabudnuté vojny: všetko toto nás ženie k silnejšiemu spoločnému záväzku. Rovnako ako národy aj náboženstvá čelia niekoľkým možnostiam: buď pracujú pre duchovné zjednotenie, smerom k spoločnému osudu pre celé ľudstvo; alebo nasledujú časy a dovoľujú, aby sa nechali využiť na posilnenie odporu voči globalizácii, zvrchovaniu hraníc, rozdielov, identít, konfliktov; alebo zostanú za svojimi plotmi tvárou v tvár ekonomickej a bezduchej globalizácii. Neprítomnosť dialógu, kultúra pohŕdania a budovanie stien oslabujú náboženstvá a svet. Steny nezvyšujú bezpečnosť ľudí, skôr ohrozujú prežitie celých komunít. Popierajú samotné srdce náboženstiev, pretože dialóg je základnou súčasťou ľudských a duchovných skúseností náboženstiev. Náboženstvá sú väzby, spoločenstvá, zdieľanie. Znamenajú mosty a znovu vytvárajú ľudskú rodinu. Ak stratíme zmysel spoločného osudu, je to porážka pre ľudstvo a pre všetkých veriacich. So svojou tisícročnou múdrosťou, posilnené modlitbou a kontaktom s ľudským utrpením, sú náboženstvá živými dielňami jednoty a ľudstva a robia každého muža a každú ženu tvorcom mieru. Dnes musíme zmeniť naše srdcia k budovaniu budúcnosti mieru. Toto je východiskový bod! Nie sme sami, keď čelíme tejto obrovskej úlohe. Modlitba je koreňom mieru, pomáha nám, aby sme nepodľahli súčasnosti. Áno, slabá sila modlitby je najsilnejšou energiou na dosiahnutie mieru aj v situáciách, kedy sa to zdá byť nemožné. Preto to znova hovoríme: vo vojne nie je žiadna budúcnosť. Nech Boh odzbrojuje všetky srdcia a pomôže všetkým sa stať mostami pokoja. Nech nám Boh pomáha obnoviť našu spoločnú ľudskú rodinu a milovať "našu matku zem". Lebo meno Boha je mier.
Zdroj: https://preghieraperlapace.santegidio.org/pageID/30660/langID/en/BOLOGNA-2018--PONTI-DI-PACE.html Pracovný preklad: I.Š., Komunita Sant Egídio Slovensko
 
Bologna hostila medzináboženské stretnutie za pokoj v duchu Assisi (14.-16.10.2018) Medzinárodné stretnutie v duchu tradície budovania priateľstva medzi kresťanmi i inými náboženstvami začatej pred 32 rokmi v Assisi sv. Jánom Pavlom II. sa konalo v Bologni. Podujatie organizované Komunitou sv. Egídia a Bolonskou arcidiecézou pod názvom „Mosty pokoja“ hostilo osobnosti svetových náboženstiev a listom ho pozdravil aj pp. František. Kongresový palác na výstavisku v Bologni zaplnilo viac ako 3000 účastníkov z celej Európy. Prihovorili sa im zakladateľ Komunity svätého Egídia Andrea Riccardi, veľký imám univerzity Al Azhar v Káhire Ahmad Al Tayyeb, sýrsko-pravoslávny patriarcha Ignatius Aphrem II., hlavný rabín Francúzska Haim Korsia, prezident Európskeho parlamentu Antonio Tajani a bývalý prezident Európskej komisie Romano Prodi. Svätý Otec František v zaslanom písomnom posolstve všetkých prítomných povzbudil, aby pomohli mladým rásť v škole pokoja a tak sa stali budovateľmi a vychovávateľmi pokoja. Výzva z Assisi budovať mosty medzi národmi a náboženstvami nestráca ani dnes na svojej aktuálnosti. Pápež František v liste vysvetľuje: „V globalizovanom svete, kde sa žiaľ zdá, že je stále ľahšie prehlbovať rozdiely a zahrabávať sa do vlastných záujmov, sme povolaní spoločne sa usilovať o vytváranie spojenia medzi ľuďmi a národmi. Je naliehavo potrebné spoločne spracovať pamäte vzájomného spoločenstva, ktoré uzdravia historické zranenia, naliehavo sa žiada utkať osnovy mierového spolužitia do budúcnosti. Nesmieme rezignovať pred démonom vojny, šialenstvom terorizmu, klamnou silou zbraní, ktoré požierajú život. Nemôžeme dovoliť, aby ľudí ovládla ľahostajnosť, urobiac z nich spolupracovníkov zla, toho strašného zla, ktorým je vojna, na ktorej ukrutnosť doplácajú hlavne tí najchudobnejší a najslabší. Nesmieme sa zriecť našej zodpovednosti veriacich, od ktorých sa v súčasnej globálnej dedine ešte väčšmi žiada mať na srdci dobro všetkých a neuspokojiť sa s osobnou nerušenosťou. Ak náboženstvá nenasledujú cesty pokoja, popierajú seba samé. Nemôžu inak ako budovať mosty, v mene Toho, ktorý neúnavne spája nebo a zem. Naše rozdiely nás teda nemajú stavať jedných proti druhým. Ak človek skutočne verí, srdce ho nabáda vytvárať vždy a všade cesty spoločenstva.“ Zdroj: https://www.vaticannews.va/sk/svet/news/2018-10/bologna-stretnutie-pokoj.html

 
Spoločné vyhlásenie rakúskych moslimských duchovných: http://www.islamonline.sk/2017/06/300-muslimskych-duchovnych-podpisalo-vo-viedni-spolocne-vyhlasenie-proti-radikalizmu/?fbclid=IwAR2VEP3pe1S9bujdVtjwDt0MTfAbGr-7MAXPkH4DhvXTj-9bsileBjTJqaM
A zopár myšlienok na úvahu:
Herbert Schneider, nemecký františkán a bývalý generálny minister, vo svojej knihe "Žiť v láske" vyjadruje názor, že práve v tomto žití (v žití v láske) za zjavuje pravá podoba človeka. Podoba, ktorú mu dal Boh na počiatku pri stvorení. Je to podoba, ktorá je nezničená hriechom. Hriech ju narúša a chce ju zničiť. Lenže láska je vo svojej podstate dialogická. Boh sa zjavuje a dáva sa poznať. Vedie dialóg lásky. Tento dialóg jestvuje medzi Bohom a človekom a ľuďmi navzájom. Láska je počiatkom každého spoločenstva a teda i pokoja. Láska je dar, ktorý v nás vyvoláva potrebu pokračovať v rozdávaní.
 
Trapistický mních a veľký podporovateľ medzináboženského dialógu Thomas Merton povedal o pokoji: „Nežijeme v pokoji s druhými, pretože neprežívame pokoj ani vo vzťahu k sebe samým. A pokoj k sebe neprežívame preto, lebo nežijeme v pokoji s Bohom.“ Otvorme sa dialógu s Bohom v modlitbe. Otvorme naše srdcia a buďme pozorný na Boží hlas. Nie sme dostatočne bohatí, aby sme si mohli myslieť, že lásku nepotrebujeme. Naopak. Potrebujeme ju veľmi. Celý tento svet potrebuje tento dar.