Vyberte si Váš obľubený kláštor


Novéna pred sviatkom sv.Antona - 9.deň

José OFM ,  13.06. 2018

9.deň – streda 13.6.2018 Zázrak: Svätec zázrakov Svätý Anton zomrel 13 júna 1231 a pohreb bol slávený nasledujúcu stredu. Tisíce a tisíce osôb sprevádzalo pohrebný sprievod a všetci plakali ako deti, pretože vedeli, že stratili otca. Nie len preto, že bol kňazom, ale pretože Anton bol pre nich skutočným otcom, lebo v nich splodil vieru a chránil ich od všetkého zlého, od tyranov a úžerníkov. V deň pohrebu medzi mnohými osobami, ktoré boli prítomné, sa nachádzala aj žena menom Cunizza, ktorá bola už viac ako rok vážne chorá. Na jej ramene sa rozširoval veľký nádor, tak že sa nemohla ani narovnať. Nádor jej bránil vzpriamene kráčať a tak si musela pri chôdzi pomáhať barlami. Napriek veľkému zástupu, sa jej podarilo dostať sa k sarkofágu, do ktorého uložili telo svätca. Hlboko sa sklonila a úpenlivo prosila drahého svätca. Ešte sa modlila, keď zrazu zacítila, že na ramene už nemá hrču a jej koža bola hladká a ružová. Odhodila barly a vzpriamene sa postavila s očami plnými sĺz. A ďakovala svätému Antonovi. Toto bol prvý zázrak, ktorý sa stal pri hrobe sv. Antona. Už 11 mesiacov po jeho smrti, v Turičnú nedeľu (30. mája) roku 1232 bol svätorečený v katedrále v Spolete. Aj vďaka množstvu dosvedčených zázrakov to bol najkratší proces svätorečenia v histórii Cirkvi. Zázrak je niečo, čo prekračuje zákony prírody. Pre ľudí stredoveku, ktorí mali chápanie sveta oveľa jednoduchšie, bol zázrak udalosťou, ktorá zjavovala lásku Boha a niečo, čo viedlo k zvolaniu: Nádherné! Boh ma naozaj miluje! A tento objav viedol človeka k vďake a oslave Boha. Pre nás sa možno niektoré zázraky môžu javiť malicherné, ale pre osoby, ktoré boli do nich vtiahnuté, boli smerodajné, veľmi významné. Meditácia Boh vypočúva všetky modlitby, ale často si myslíme, že nie sme hodní obrátiť sa naňho jednoducho preto, že sme hriešnici. Je teda prirodzené obrátiť sa na tých, ktorých považujeme za Božích priateľov, aby oni prosili za nás, aby sa za nás prihovorili. A toto urobila Cunizzia. Musíme nasledovať jej príklad v prosbe o pomoc drahého priateľa sv. Antona. V jednej zo svojich kázni sv. Anton napísal prekrásnu modlitbu k Pánovi: Prosíme ťa, o Pane, ktorý si vystúpil k Otcovi v našej ľudskosti, aby si nás ťahal za sebou lanom svojej lásky. Prosíme ťa, neobviňuj nás z našich hriechov, ale nauč nás napodobňovať spravodlivosť tvojich svätých. Dopraj nám toto všetko, Ty, ktorý si požehnaný a slávny po všetky veky vekov. Amen. Aleluja. Modlime sa Drahý svätý Anton, priateľ všetkých, ktorí sa k tebe utiekajú, odpovedz na našu dôveru, ktorú stále vkladáme do tvojho príhovoru za nás pred Pánom. Amen.

...

Pozývame: Jesenná púť do Talianska 2018 - S františkánmi za Františkom

José OFM ,  12.06. 2018

Púť spojená s duchovnou obnovou na miestach života sv. Františka v Taliansku Prihlasovací formulár: Tu sa môžeš prihlásiť!!! Termín: piatok 12.10.2018 odchod v noci z Bratislavy- návrat piatok 19.10.2018 v noci. Ide o púť v menšej skupine (rodiny, mladí,ktokoľvek vládze a nevadí mu aj určitý diskonfort) Jej cieľom je spoznať, či prehĺbiť duchovný odkaz Františka z Assisi na miestach jeho života: Assisi, Porziuncola, Carceri, San Damiáno, Gubbio, františkánske sanktuária v Rietkom údolí, La Verna a možno i ďalšie. V úvode púte je zastávka v Padove pri hrobe svätcov: Sv.Antona Paduánskeho, Sv.Lukáša i sv. Leopolda Mandiča. Cestou späť zastávka v mariánskom sanktuáriu Castelmonte. Púť pripravujeme v spolupráci bratov františkánov, konventuálov a Školských sestier sv. Františka. Treba pamätať, že nie sme cestovka, a tak že je to zároveň celé aj františkánske dobrodružstvo ;) Doprava bude realizovaná 9- miestnymi autami V cene je zahrnuté: ubytovanie: 5x noc v Assisi (prenajatý domček: 2, 3 a 4 posteľové izby), 1x noc v Castelmonte (2 posteľové izby) Strava je zabezpečená čiastočne: 5x obed, 5x večera, raňajky spoločne z vlastných zásob Cena: 450 € Poistenie každý osobitne Prihlásenie je platné iba so zaplatením zálohy 200€ alebo celej sumy prevodom na účet, alebo v hotovosti br.Jozefovi OFM v Bratislave. Platbu uskutočnite na účet: č. ú. VÚB: SK95 0200 0000 0000 0694 1012 Variabilný symbol: Váš dátum narodenia v tvare DDMMRRRR Špecifický symbol: Vaše telefónne číslo (ktoré uvediete v tomto formulári) Poznámka: Vaše meno a priezvisko Počet miest je obmedzený. Prihlasovanie najneskôr do konca júla. Ak by ste nemohli cestovať (z akýchkoľvek dôvodov) - zálohu nevraciame. Viac info: 0950/549925, alebo mailom na: caritasosf@gmail.com   Prihlasovací formulár: Tu sa môžeš prihlásiť!!!

...

Novéna pred sviatkom sv.Antona - 8.deň

José OFM ,  12.06. 2018

8.deň – utorok 12.6.2018 Zázrak: Rozprávajúci novorodenec Istý vznešený muž bol veľmi žiarlivý na svoju manželku. Nemal žiaden dôvod pochybovať o jej láske a vernosti, ale tento muž sa ľahko nechal ovplyvniť rôznymi pletkami a zlými rečami. Keďže jeho žena bola veľmi pekná, zlé jazyky o nej šírili pletky. A tak, keď sa žene narodil prvý syn, manžel odmietol uznať ho za svojho. Bol si viac ako istý, že dieťa je plodom nevernosti jeho ženy. Zúfalá manželka šla hľadať pomoc u Antona. Svätec sa hodiny rozprával s manželom a nakoniec sa zdalo, že muž pochopil neoprávnenosť svojich podozrení o manželkinej nevere. A práve v tej chvíli pestúnka doniesla chlapčeka do izby, aby ho Anton videl a požehnal ho. V tom momente muža zachvátila žiarlivosť a žiadal, aby dieťa okamžite odniesla z izby, lebo sa naňho nemôže ani pozerať. Svätý Anton sa obrátil k dieťaťu a povedal mu: „V mene Pána, povedz kto je tvoj otec!“ Novorodenec ukázal prstom na muža a povedal: „Otec“. Otec dieťaťa začal plakať a zobral do náručia svoje dieťa. Takto sv. Anton zachránil rodinu od pletiek a zlých rečí. Meditácia V posledných rokoch pápež František sa viac krát vrátil k téme pletiek a ohováraní. Okrem iného povedal: „Pletky môžu aj zabiť, pretože zabíjajú dobré meno osoby.“ A tiež: „Pletka je veľký omyl. Na začiatku sa zdá byť niečím zábavným a milým, ako cukrík. Ale potom naplní srdce horkosťou a otrávi nás.“ Keď v našich rozhovoroch hovoríme o niekom zle, naše slová idú od úst k ústam, idú okolo, rozsýpajú sa a pokračujú v šírení sa každým dňom, mesiacom a niekedy aj roky. A pokračujú tak vo vytváraní rozdelení, podozrievaní a otravujú naše vzťahy. Musíme byť pozorní, aby sme našimi slovami nerobili zle druhým, neurážali ich dôstojnosť, neohrozovali ich kariéru, neubližovali osobným a citovým vzťahom. A tiež pamätajme na to, že keď hovoríme zle o niekom za jeho chrbtom, naše slova hovoria viac o nás ako o tom druhom. Modlime sa: Drahý sv. Anton, pomôž mi viac kontrolovať môj jazyk, daj mi múdrosť a správny úsudok v každom rozhovore, daj aby som stále rešpektoval druhých a nikdy neupadol do ohovárania a klebiet. Amen.

...

Novéna pred sviatkom sv.Antona - 7.deň

José OFM ,  11.06. 2018

7.deň – pondelok 11.6.2018 Zázrak: Eurilia prinavrátená k životu V Padove žilo dievča, ktoré sa volalo Eurilia. Ako obyčajne, sprevádzala svoju matku, ktorá v istý deň šla navštíviť jednu staršiu pani. Ale Eurilia nevošla do domu, zostala vonku a zbierala drevo na oheň. Keď matka vyšla z domu, videla dcéru, ako sa vznáša na chrbte na hladine bahnitého rybníka. Hneď sa snažila Euriliu vytiahnuť z vody, ale dievča už bolo mŕtve. Zúfala matka s vierou prosila o pomoc Pána a jeho služobníka svätého Antona. O chvíľu na to, ako vyslovila jednoduchú modlitbu, pred zrakom všetkých, ktorí pribehli ratovať mŕtve dievča a jej matku, dievča pohlo ústami, vypľuvlo prehltnutú bahnitú vodu a znovu nabralo farbu. A tak vďaka príhovoru Svätca, sa Eurilia prinavrátila k životu. Meditácia To čo najviac zaujme pri tejto histórii, je viera Euriliinej matky. Viera tak silná, že sa nezastaví ani pred smrťou. Viera nekoná vo svete možného, viera začína práve tam, kde ľudské možnosti končia. Sám Ježiš povedal: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tomuto stromu: Vytrhni sa a presaď sa do mora! Poslúchol by vás.“ Niektorí veria, že ak budú mať dostatočnú vieru, budú mať jednoduchý život. Ale viera nás neochráni pred problémami, ťažkosťami, životným utrpením a ani pred smrťou. Načo je teda viera? Bude nám oporou a urobí nás schopnými žiť v tomto komplikovanom svete bez toho, aby sme sa stratili alebo upadli do zúfalstva. Viera nám pomôže zveriť náš život do Božej moci, ktorá mala schopnosť vzkriesiť svojho Syna, Ježiša, z mŕtvych. Viera nás uschopní zveriť náš život láske Boha, ktorý sľúbil vzkriesenie a večný život všetkým, ktorí v neho veria. Pozrime sa na časť kázne svätého Antona, ktorý hovorí o vzkriesení: „Blahoslavení tí, ktorí ho teraz vidia prostredníctvom viery, pretože potom ho uvidia v sláve v prítomnosti nebeských zástupov a budú počuť ho povedať: Poďte, požehnaní môjho Otca!“ Modlime sa Drahý svätý Anton, ty si vždy mal súcit s tými, ktorí stratili vieru; prosíme ťa, odstráň z nášho srdca každú neistotu, pochybnosť a strach. Skrze Krista nášho Pána. Amen.

...

Novéna pred sviatkom sv.Antona - 6.deň

José OFM ,  10.06. 2018

6.deň – nedeľa 10.6.2018 Zázrak: Utopené dieťa Tento zázrak sa stal v Lisabone, v Portugalsku. Malý chlapec menom Parrisio sa rozhodol, že sa spolu s kamarátmi pôjdu člnkovať. Z nenazdania sa strhla silná búrka a loďka sa prevrátila. Zatiaľ čo ostatné deti boli väčšie a vedeli plávať, malý Parrisio sa utopil. Nasledujúci deň príbuzní chceli telo odniesť do kostola a pochovať ho, ale matka im to nedovolila. Pokračovala v úpenlivej modlitbe a vzývala svätého Antona sľúbiac mu, že ak dieťa vzkriesi, privedie ho k bratom do františkánskemu rádu. Na tretí deň, pred očami príbuzných a priateľov, sa dieťa nečakane prebralo akoby z dlhého sna. Pán na príhovor svätého Antona vypočul modlitby matky. Keď chlapec vyrástol, vstúpil do rádu. A s veľkou radosťou rozprával bratom o zázraku, ktorý Boh preňho urobil na príhovor sv. Antona. Meditácia V živote svätého Antona je viacero príbehov, ktoré rozprávajú o tom, ako Anton naspäť volá ľudí k životu. Ale Anton nebol ani prvý ani posledný, ktorý vykonal takýto zázrak. V celej dlhej histórii Cirkvi sa zaznamenalo viac ako 400 prípadov, v ktorých mŕtvi zázračne ožili. To čo chceme podčiarknuť ako dôležité je, že tieto zázraky nemajú nič spoločné so zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, ktoré je základným bodom našej viery a mimoriadnou udalosťou, neopakovateľnou a jedinečnou v histórii ľudstva. Táto udalosť nám dáva istotu, že aj my budeme jedného dňa zjednotení s Kristom, majúc účasť na jeho vzkriesení. Ježiš zomrel násilnou smrťou, ale „podľa Písem tretieho dňa vstal z mŕtvych“, a po vzkriesení už viac nezomrel, ako musel zomrieť Lazár a iné osoby, ktoré boli zázračné prinavrátené k životu. Kristus vystúpil do neba – s dušou aj telom – a uisťuje nás, že smrť bola definitívne porazená a že aj my raz vstaneme s ním a navždy. V jednej nádhernej kázni sv. Antona čítame: „V deň konečného vzkriesenia naša duša bude ako najčistejšie zlato, podobná jasnému krištáľu; toto smrteľné telo si oblečie nesmrteľnosť a toto porušiteľné telo sa oblečie do neporušiteľnosti. On, Boží Syn, sa vám zjaví navždy a uvidíte ho takého, aký je naozaj, s ním sa budete tešiť a s ním budete aj kraľovať. Modlime sa: Pane Ježišu, ktorý si vstal z mŕtvych a voviedol si svoju ľudskú prirodzenosť do neba, pre zásluhy sv. Antona, daj aby sme aj my kráčali k nebu prostredníctvom skutočného kresťanského života. Amen.

...

Novéna pred sviatkom sv.Antona - 5.deň

José OFM ,  09.06. 2018

5.deň – sobota 9.6.2018 Zázrak: Násilný muž Postavenie žien v stredoveku nebolo veľmi závidenia hodné: prechádzali z vlastníctva otca do vlastníctva manžela. Priemerný vek žien bol v nižších vrstvách omnoho nižší ako u muža, približne o 10 rokov. Ak muž ženu zbil, bola to vec všeobecné akceptovaná, nebolo to považované za previnenie. V jednom Toskánskom meste žil bohatý šľachtic, ktorý bol ale veľmi prchký a násilný. Jedného dňa jeho manželka – žena dobrá a čnostná – mu v zhone prudko odpovedala a on vybuchol hnevom. Začal ju biť päsťami a kopať do nej, ťahal ju za vlasy z jednej izby do druhej a nakoniec jej do hrude vrazil nôž, nechajúc ju takmer mŕtvu. Služobníctvo a príbuzní jej bežali na pomoc; preniesli ju do izby, položili na posteľ a snažili sa ju zachrániť. Keď to manžel uvidel, uvedomil si čo spravil, veľmi ľutoval, že sa tak neľudsky správal a utekal za Antonom, ktorý bol v tom čase v ich meste. Keď k nemu prišiel, kľakol si na kolená a prosil ho, aby mu odpustil a zachránil úbohú manželku. Svätec ho pokarhal a potom ho nasledoval do jeho domu. Keď vstúpil do izby, kde ležala žena, kľakol si k posteli a prosil Pána, aby jej prinavrátil život a zdravie. Len čo Anton skončil modlitbu, žena vstala úplne zdravá. Meditácia Tento zázrak nás pozýva uvažovať nad postavením ženy dnes. Musíme uznať, že stále ešte žijeme v spoločnosti, kde ženy sú diskriminované, nedocenené v práci a často sú obeťami násilia. Žiaľ, nekoná sa dosť na to, aby sa šírila kultúra, ktorá by ohlasovala rovnakú dôstojnosť a zodpovednosť ženy. Aj keď sa urobil nejaký krok dopredu, nedošli sme ďaleko od čias sv. Antona. Totiž aj dnes sme konfrontovaní so starými aj novými formami násilia na ženách a rôznymi formami otroctva žien: únosy a sexuálne zneužívania, prostitúcia, nútené sobáše, násilné potraty, povinná konverzia na inú vieru...nehovoriac o domácom násilí. V jednom zo svojich príhovoroch pápež František povedal: „Koľko žien je utláčaných ťarchou života a drámou násilia! Pán ich chce oslobodiť k plnej dôstojnosti!“ V jednej zo svojich kázni Anton hovorí o ženách: „Ženy precítia súcit viac intenzívne ako muži, skôr vylejú slzy a majú húževnatejšiu pamäť. V týchto troch schopnostiach je naznačená skutočný súcit voči blížnemu, nábožnosť sĺz a spomienka na utrpenia Pána. Blahoslavené sú ženy, ktorí majú tieto tri kvalitné vlastnosti.“ Modlime sa: Nebeský Otče, ty si nám daroval sv. Antona ako veľkého ochrancu žien, prosíme ťa, aby skončilo fyzické a morálne násilie na tele, na mysli a na duši všetkých žien. Vzbuď všade, Pane, semiačka uzdravenia a znovuzrodenia v prospech všetkých ľudských bytostí. Amen.

...

Krása stvorenstva (Kázeň br.Cyrila počas Dní sv.Antona v Bratislave 2018)

José OFM ,  08.06. 2018

O KONTEMPLÁCII KRÁSY STVORENSTVA „Čo je pravda?“ (Jn 18,38), odpovedal Pilát Ježišovi, a v jeho odpovedi bol kus nevery a skepticizmu. Človek ju tvorí, alebo ju nachádza ako milosť a dar? Ak ju tvorí, tak sa k nej môže správať ako tvorca; môže ju meniť, upravovať, môže ju pošliapať a zahodiť; ale ak ju nachádza ako milosť a dar, tak potom ju môže len v pokore prijať a v zodpovednosti, voči Darcovi, spravovať a chrániť. Súčasný človek sa prikláňa skôr k prvej alternatíve, že pravdu tvorí a že sa k nej môže správať ako tvorca. A podobne ako s pravdou je to i s krásou a tak sa vynára otázka: čo je krása. 1. Objektivita krásy Krása patrí k stvorenstvu; je rovnako objektívnou kategóriou ako pravda a dobro. Ak by sme ju odsunuli do polohy subjektívnych kategórií, s tvrdením, že každému sa čosi iné páči, dopustili by sme sa rovnakého omylu ako keby sme tvrdili, že pravda a dobro sú subjektívne, pretože každý čosi iné považuje za pravdivé či dobré. Biblická tradícia svedčí o objektivite krásy stvorenstva rovnako ako o jeho pravdivosti a dobre. Starozákonná kniha Múdrosti karhá pohanov za modloslužbu slovami: „keď už (stvorenia, zvedení ich krásou) pokladali za bohov, nuž bolo im treba vedieť, o čo nádhernejší je ich Pán; veď ich stvoril prapôvodca krásy ... lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ ...“ (Múd 13,3.5) Stojí za úvahu zamyslieť sa aj nad tým, že krása je prvou kategóriou, ktorá upútava našu pozornosť a už v rannom detstve tvorí základ našej skúsenosti, na základe ktorej sa tvoria nielen naše pojmy o tom, čo nás obklopuje ale aj naše vzťahy k tomu, čo nás obklopuje. Všetko, čo nás obklopuje, nás oslovuje najprv svojou krásou. Dieťa si všimne „pánbožkovu kravičku“, čiže lienku sedembodkovú, a nepýta sa načo to je a koľko to stojí; upúta jeho pozornosť jednoducho svojou krásou. Dokáže ju pozorovať a tešiť sa z nej, už len preto, že jednoducho je. Ak poviete dieťaťu: „Nakresli pekný domček“, nemá s tým problém a pustí sa do diela; dospelý však zostane v pomykove a potrebuje ďalšie „zadania“, ktorým dieťa ani nerozumie a ani ich nepotrebuje. Chcem tým povedať toľko, že krása je kategória, ktorú nevnímame iba zmyslami alebo len zmysly nám nestačia. Preto Pán Ježiš v evanjeliu hovorí: „ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva“ (Mt 18,3); musíme sa stať maličkí. Len takto sa otvoríme k blahoslavenstvu čistých srdcom a uvidíme Boha (porov. Mt 5,8). Musíme si „kľaknúť k veci“ ako dieťa k „pánbožkovej kravičke“ a tak nachádzať Krásneho v kráse stvorenstva; inak budeme „hľadieť a nevidieť“ (Mk 4,12). Pápež František v encyklike „Laudato si“, o starostlivosti o náš spoločný domov, o tom píše: „ ... keď sa (svätý František z Assisi) pozeral na slnko, mesiac či najmenšie zvieratá, jeho reakciou bol spev a do svojich chvál zahŕňal aj všetky ostatné stvorenia ... vďaka presvedčeniu, že všetky veci majú spoločný pôvod, cítil ešte väčšiu zbožnosť a nazýval stvorenia, i keď maličké, svojimi bratmi a sestrami. Týmto presvedčením nemožno pohŕdať ako iracionálnym romantizmom, pretože má vplyv na rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú naše správanie. Ak pristupujeme k prírode a k životnému prostrediu bez toho, aby sme boli otvorení pre úžas a údiv, ak už nehovoríme o svojom vzťahu k svetu jazykom bratstva a krásy, naše postoje budú postojmi vládcu, spotrebiteľa alebo obyčajného využívateľa prírodných zdrojov, ktorý nie je schopný stanoviť hranice svojim okamžitým záujmom ...“ A tak sa rodí ekologická kríza, v rozmeroch ako ju poznáme v našej súčasnosti. A naopak: „ ... ak sa cítime intímne spojení so všetkým, čo existuje, spontánne z toho vyplynie striedmosť a starostlivosť...“ , v čom zasa môžeme vidieť cestu von zo súčasnej ekologickej krízy. Kontemplácia krásy stvorenstva nie je teda žiaden únik z reality v ktorom sa cítime na chvíľku dobre a potom sa zasa vraciame späť, ale priam podmienkou k riešeniu problému vzťahu k životnému prostrediu, ktoré nie je pre nás čímsi cudzím, ale čo patrí k nám a spolu s nami „kdesi“ alebo „kamsi“ smeruje. Ako kresťania veríme, že všetka krása, ktorá nás obklopuje nemá cieľ sama v sebe ani sa nevyčerpáva v jestvujúcom stave, ale je v pohybe k naplneniu, ako o tom čítame v liste Efezanom: Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista ... keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia ... zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi. (Ef 1, 3.9.10) 2. Krása svedčí o Krásnom Ako každé dielo svedčí o svojom tvorcovi a prezrádza jeho vlastnosti, tak je to i so stvorenstvom, ktoré nás obklopuje; katechizmus katolíckej Cirkvi, cituje svätého Augustína: „Opýtaj sa krásy zeme, opýtaj sa krásy mora, opýtaj sa krásy rozšíreného a rozptýleného vzduchu, opýtaj sa krásy neba ... opýtaj sa týchto vecí. Všetky ti odpovedia: Pozri, aké sme krásne! Ich krása je ich vyznaním. Kto urobil tieto premenlivé krásy, ak nie nemeniteľne Krásny?“ Boh je krásny; svätý František to vo svojich Chválach Boha opakuje dvakrát a učí nás vnímať zrkadlenie tejto krásy v stvorenstve. Tomáš z Celana, Františkov životopisec o tom píše: „ ...všetky diela Pánových rúk mu boli dôvodom k radosti a skrze krásu vecí nazeral na ich Pôvodcu. V krásnom spoznával najkrajšieho a všetko dobré sa k nemu prihováralo: „Ten, ktorý nás stvoril je najlepší.“ Po stopách, ktoré sú vpísané do všetkých vecí, kráčal za Milovaným a všetko sa v jeho srdci stávalo akoby schodiskom, po ktorom vystupoval pred jeho trón ... (aj) záhradníka upozorňoval, aby medze okolo záhrady neprekopával, aby tak byliny i kvetiny mohli voľne rásť a svojou prirodzenou krásou zvestovať veľkého, prekrásneho Otca všetkých vecí ... (2Cel 165) Svätý František, verný biblickej tradícii, nám navrhuje aby sme prírodu chápali ako nádhernú knihu, v ktorej nám hovorí Boh a odovzdáva nám niečo zo svojej krásy a dobroty. Tento Františkov, pozitívny až ústretový, bratský postoj k stvorenstvu, ktoré spolu s nami, ľuďmi, tvorí životné prostredie je hlboko kresťanský a je takým práve preto. Kresťania teda nemajú dôvod k opačným alebo protikladným postojom; a pokiaľ sa v kresťanskom prostredí takéto postoje objavili alebo objavujú, tak potom len preto, že boli, alebo sú, málo kresťanské či kresťanstvu úplne cudzie. Františkov postoj k stvorenstvu je vlastne evanjelizáciou; je misiou, odkazom svetu, ľuďom všetkých generácií, aj našej, bez ohľadu na konfesionálne rozdiely, a pre nás kresťanov, je výzvou. 3. Hierarchia krásy Krása viditeľného stvorenstva vo svojej obdivuhodnej rozmanitosti je však len, povedal by som, najnižším stupňom zrkadlenia krásy Boha; vyšší stupeň vidím v duši človeka živej viery. Duša človeka živej viery je otvorená Bohu a tým je krásna. Pán Ježiš hovorí v evanjeliu: „Kto ma miluje bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ (Jn 14,23) Najvynikajúcejším príkladom tejto krásy je Mária. Ona pri Zvestovaní otvorila svoj život Božím zámerom (Lk 1,38) a počala toho, o ktorom píše sv. Ján v evanjeliu: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1,3) a dodáva: „v ňom bol život“ (Jn 1,4). Mária sa tak stala Matkou Stvoriteľa a (nového) života. Ako Eva v raji neposlušnosťou strhla (v sebe a so sebou) celé stvorenstvo do márnosti (Rim 8,20), tak Mária poslušnosťou (v sebe a so sebou) pozdvihla celé stvorenstvo ku kráse slávy; nie svojou (ľudskou) mocou či schopnosťou, ale milosťou, ktorej sa jej dostalo v materstve Stvoriteľa, a ktorú ona v radostnej poslušnosti (viery) prijala. Východokresťanský spev Akatist, ju ospevuje pozoruhodnými slovami: „Raduj sa, lebo si v živote nosila Stvoriteľa Vesmíru ... Raduj sa, lebo skrze teba sa obnovuje všetko stvorenie! (Ikos 1) Podobne západokresťanská liturgia pozná formulár svätej omše o preblahoslavenej Panne Márii, Kráľovnej Vesmíru. Je povýšená nad chóry anjelov, ktorí sú v hierarchii stvorení, v zmysle starovekých predstáv, na najvyššom stupni; chváli ju ranná hviezda a jej krásu obdivujú slnko i mesiac. Svätý František ju vo svojej antifóne v Ofíciu o utrpení Pána nazýva „dcérou a služobnicou“ najvyššieho ... Kráľa, nebeského Otca“ . V Márii obidvoje patrí k sebe; v nej je krása vyvolenia i oddanosti; dôstojnosti i pokory. Jej služba nie je čímsi otrockým, ale čímsi vznešeným a krásnym. Ona je služobnicou Najvyššieho Kráľa (Ž 45,10b) a v eschatologickej perspektíve je krásavicou domu, rozdeľujúcou korisť tohto víťazného Kráľa (Ž 68,13b) čiže milosti zaslúžené jej Synom, ktorého sa stala matkou. Ale poďme ďalej; pápež Benedikt XVI. v posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis, píše: „ ... v Ježišovi, ako zvykol hovoriť svätý Bonaventúra, kontemplujeme krásu a žiaru počiatkov. Atribút o ktorom sa zmieňujeme, nie je iba estetizmus, ale spôsob, akým nás zasahuje pravda o Božej láske v Kristovi, ako nás fascinuje a uchvacuje a umožňuje nám vyjsť zo seba samých a nechať sa pritiahnuť k nášmu pravému povolaniu: láske ...“ Krása je teda cestou lásky ... je spočinutím v láske. Pápež však pokračuje: „ ... Táto krása však nie je len jednoduchou harmóniou foriem; „najkrajší z ľudských synov“ (Ž 45,3) je tajomne zároveň ten, ktorý „nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho“ (Iz 53,2). Ježiš Kristus nám ukazuje, ako vie pravda lásky premeniť aj temné tajomstvo smrti na svetlo žiariace zo vzkriesenia. Tu žiara Božej slávy presahuje každú svetskú krásu. Pravá krása je Božia láska, ktorá sa nám definitívne zjavila vo veľkonočnom tajomstve ...“ Toto je príslovečné „trafenie klinca po hlavičke“; Benedikt XVI. je v tomto skutočný majster! Tu je najvyšší stupeň krásy. On sa však nestráca v minulosti ani nie je v nedohľadne ale je neustále prítomný, či presnejšie: sprítomňujúci sa. Pápež v spomenutej exhortácii preto v tomto zmysle pokračuje: „ ... Krása liturgie je časťou tohto tajomstva; je najvyšším vyjadrením Božej slávy a v istom zmysle umožňuje nebu dotýkať sa zeme. Pamiatka na vykupiteľskú obetu (čiže slávenie Eucharistie) nesie v sebe samej črty tej krásy o ktorej nám vydali svedectvo Peter, Jakub a Ján, keď sa Pán na ceste do Jeruzalema pred nimi premenil (Mk 9,2). Krása teda nie je dekoratívny prvok liturgie. Naopak, je skôr atribútom samého Boha a jeho zjavenia ...“ Dospeli sme teda na ceste stupňami krásy k láske, ktorá sa nám zjavuje v tajomstve Eucharistie; v nej sa zjavuje to, o čom čítame v Prvom liste Korinťanom: ... „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou“; posledný Adam oživujúcim Duchom. A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského ...“ (1Kor 15, 46.49) Vstupujeme teda do krásy slávy jeho vzkriesenia, majúc na ňom účasť. A nielen to, ale aj samo stvorenstvo, ako to čítame zasa v liste Rimanom: že bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí (Rim 8,21). Tajomstvo eucharistie bolo preto aj vrcholom Františkovej spirituality; Tomáš z Celana píše, že z celého srdca a s horlivosťou uctieval sviatosť Pánovho Tela; žasol nad pokornou blahosklonnosťou a milostiplnou láskou. Túžil byť denne prítomným na svätej omši a často prijímal Telo Pána s takou oddanosťou a zbožnosťou, že aj iných k tomu strhával. Onen presvätý dej sledovával s takou veľkou úctou, že sa celý prinášal ako dar a obeta. A keď obetovaného Baránka prijímal, obetoval mu svojho ducha s tým ohňom, ktorý na oltári jeho srdca vždy plápolal ... (2Cel 201) 4. Záver Prešli sme stupňami krásy; nezostávajme na tom najnižšom; Boh nás pozýva ďalej a vyššie! V Prvom liste Korinťanom čítame: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1Kor 2,9)   Cyril Jaroslav Brázda OFM, pustovňa Beňadín 5.6.2018

...

Kalendár

24.06. 2018

Galéria fotografií
z naších akcií
PRIPRAVUJEME: Naša služba

Úvodné poznámky k téme krása (DSA 2018)

José OFM ,  06.06. 2018

Môj aktuálny zážitok s krásou... dnes poobede som z okna pozoroval ako pokojne a požehnane prší. Oduševnene som si sám pre seba hovoril aká je to krása... až kým nedobehol Silvester a zvestoval, že tá "krása" opäť vytopila dve miestnosti v kláštore... a bolo po rozplývaní... A tak hneď v úvode musím skonštatovať, že krása ktorá očarí môže byť nebezpečná; človek sa ňou vie často uniesť mimo realitu, môže ho vzdialiť od toho čím žije. Tiež tí, ktorí majú radi pekné veci, sú umelecky tvoriví, uprednostňujúci duchovné pred materiálnym sú často považovaní za nepraktických zasnených estétov. Áno, ako vidíme krása a jej vnímanie, či prežívanie môže spôsobiť škody materiálne i charakterové, no musíme povedať, že je to vždy v závislosti od toho ako človek s krásnym naloží. Ak chceme tento rok počas Dní sv.Antona viac uvažovať o kráse, nechceme to robiť z filozofických dôvodov, ale práve z dôvodov každodenných, praktických – pretože, akoby človek dnešnej doby nevedel s krásou, s tým čo je pekné správane naložiť. Sv. Anton vo svojich nedeľných a sviatočných kázňach nevenuje veľa pozornosti téme krásy a ak, tak je veľmi nedôverčivý voči schopnosti s ňou správne naložiť. Zopár príkladov: Krása a hojnosť časných dobier poblázni aj múdre srdce. Nešťastná duša obľúbi si hojnosť a krásu časných dobier a tak príde nešťastie. Ľudské telo je obdivované aj pre fyzickú krásu, ale o nej je napísané: „Spanilosť je klam a krása – daromnosť Chválu možno získať krásou odevu, ale i cestou úbohosti. Nie je dobré pustiť sa do prehnanej úbohosti ani do krajnej strojenosti: je dobré držať sa stredu. Ďalej sa jeho výroky týkajúce krásy týkajú Panny Márie, ktorú oznašuje často ako krásnu olivu: Kontempluj dúhu, čiže pozoruj krásu, svätosť, vznešenosť blahoslavenej Panny Márie, a dobroreč srdcom, ústami i skutkami jej Syna, ktorý ju takú stvoril. Téma krásy v jeho ponímaní je skôr kritikou mravného nezvádnutia spracovania tohto Božieho daru, ale na druhej strane je inšpiráciou k väčšiemu obdivu Boha.... Ako teda narábať s krásou? Nechajme rozprávať prorokov a dnešnej doby... Pápež Benedikt XVI. ju vníma ako príležitosť upevniť si puto s Bohom, pretože krása nás pozýva k uzobranosti a je cestou k Bohu. Ďalej odporúča potrebu vnímať,že za krásou je niečo väčšie – čo sa dotýka nášho srdca a pozdvihuje ducha. Tvrdí tiež, že v dotyku krásy cítime, že viera je pravdivá. Pápež František – hovorí o malých krásach, ktoré pominú a oveľkej kráse, ktorou je Boh. V kráse ako takej vidí dve pokušenia: 1. pokušenie zbožšťovania pominuteľných vecí. Je to modloslužba imanencie – človek sa pristaví pred nejakou krásou, no bez preniknutia k tomu, čo je za ňou. Hľadíme na krásne veci bez toho, že by mysleli na to, že príde ich koniec - IMANENCIA bez TRANSCENDENCIE. 2. modlárstvo zaužívaných zvykov ktoré robia srdce hluchým – ako Lótova žena sa ohliadame za Sodomou – krásou – dobrom predošlých dní... Treba uveriť, že AK JE ŽIVOT KRÁSNY JEHO SÚMRAK BUDE NÁDHERNÝ. Poďme od malých krás k tej ktorú odzrkadľujú.... Pápež Benedikt ešte ako kardinál Ratzinger v jednej svojej prednáške o kráse v2002 talianskom Rimini prorokuje, že ľudia uveria ak znova objavia autentickú krásu. Aby viera rástla my sami musíme zariadiť , aby sa muži a ženy ktorých stretáme, dostali do styku s krásou. Často pochybujeme o odkaze krásy kvôli sile lži, ktorá využíva viaceré úskoky ako: 1. Propagácia krásy neprebúdza nostalgiu po nevysloviteľnom, ale podporuje túžbu privlastniť si ju. 2. Kult škaredosti, ktorý umenšuje človeka popiera pravú krásu. Dostojevskij vo svojom diel Idiot tvrdí, že "krása spasí svet" – vykupiteľská krása Spasiteľa. Ten, kto verí v Boha, ktorý sa prejavil v tvári Ukrižovaného – ako láska do krajnosti – vie, že krása je pravda a pravda je krása. Krása pravdy chápe urážky, bolesť, tajomstvo smrti. Krásu môžeme objaviť len vtedy ak prijmeme bolesť. V hrôzach dejín čisto harmonicá krása nestačí – obdivuhodná grécka estetika je prekonaná v Kristovi. Cirkev je tu preto aby ohlasovala stelesňenú pravdu, dobro a krásu Anton, pekný a ušľachtilý človek. Bol ním iba preto, že ostal dieťaťom. Sám tvrdí: Iba dieťa neovláda krása tohto sveta.... Keď sa teda nejaký svetácky človek obráti a stane sa Kristovým „dieťaťom“ plným jasotu a veselosti, máme aj my prepuknúť v jasot: „Narodilo sa dieťa.“ Narodilo sa aj v nás???

...

Mňa sa to netýka

Zuzana Kolníková ,  09.03. 2018

Pozrieš si večer v pokoji domova televízne správy, vypukol nový ozbrojený konflikt na druhom konci sveta a ty si svojim spôsobom rád, že sa ťa to netýka. V Ázii mučia a zabíjajú kresťanov len pre ich vieru, ale tu sme našťastie v pohodičke, teba sa to netýka. V práci tvoj kolega neustále zhadzuje druhého a ty si rád, že si nevybral teba, že sa ťa to netýka. Na zastávke autobusu si chlapík zapáli rovno pod piktogramom preškrtnutej cigarety, tesne nad kočíkom akejsi mladej ženy, ktorá sa len smutne presunie spod prístrešku na dážď a ty si rád, že sa ťa to netýka. Z bytu nových susedov sa pravidelne ozýva strašný krik, hádky a buchot a na druhý deň potom vždy suseda chodí so slnečnými okuliarmi, aj keď vonku prší. A ty si rád, že sa ťa to netýka. Kolegyne neustále ohovárajú tú ďalšiu, novú, ty sa nezapojíš, ostaneš ticho a vytešuješ sa, ako si odolal. Veď sa ťa to vôbec netýka. Fakt sa ti zdá, že tá matikárka si zasadla na Sašu zo zadnej lavice, a ona sa pritom naozaj učí, ale čo, veď teba sa to netýka. Dano, tvoj kamoš, sa ti už dlhšie zdá nejaký divný, smutný, nič ho nebaví, aj si počul, že niečo rieši, ale veď čo sa ho budeš pýtať, teba sa to predsa netýka. Na ulici leží nejaký muž, nevyzerá zrovna fit, ale je taký nejaký špinavý, asi bezdomovec, prejdeš radšej na druhú stranu cesty, veď teba sa to aj tak netýka. V našej krajine vládne korupcia, nespravodlivosť a krivda, ale veď teba sa to netýka. Ty si žiješ vo svojej bubline, v ktorej ti je celkom fajn. A že niekoho zabili, keď sa snažil poukázať na pravdu a na to, ako to tu naozaj je? Veď teba sa to v podstate netýka…   Jedine, že by ten ozbrojený konflikt vypukol u nás a aj tých kresťanov že by začali prenasledovať a stínať tu u nás. Ale to predsa nehrozí... Alebo že by si ďalšou obeťou šikanujúceho kolegu bol ty. A že by ten chlapík na zastávke fúkal dym na tvojho syna. A suseda skončila s trvalými následkami na áre po bitke od manžela? A čo keď kolegyne nabudúce budú ohovárať teba? A dejepisárka si zasadne na teba? Alebo Dano skočí z okna, pretože mal ťažké depresie z rozvodu rodičov a nemal o tom s kým hovoriť? A keď zistíš, že tvoj dedko odpadol na ulici a všetci ho obchádzali, lebo padol do blata a bol špinavý? A keby si na vlastnej koži zistil, ako “funguje” súdnictvo, či spravodlivosť? Potom sa ťa to začne týkať? Či až vtedy, keď zastrelia teba?   “Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už- už ťa vypľúvam z úst.” Zjv 3, 15- 16

...

Láska...

Lenka Jurášková ,  01.03. 2018

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Veľa ľudí hovorí o láske, ale málokto ju v skutočnosti žije... A málokto sa učí tejto láske, o ktorej sa píše vo Svätom Písme. Pôst sa dá chápať rozlične. Niekto ho vníma ako čas sebazapretia, čas prinášania obety v rôznych podobách, čas intenzívnejšej modlitby, čas pokorenia sa pred Bohom, čas odopierania si rozličných podnetov z vonku. Pre mňa je tohtoročný pôst vzácnym časom, kedy ma Boh aj cez ťažšie skutočnosti učí ako mám milovať a ukazuje mi, ako ma miluje On. Keď sedím v našej Bazilike svätého Kríža, nemôžem odtrhnúť zrak od ukrižovaného Krista. Veľmi ma presahuje Jeho spôsob milovania... Na jednej letnej Gifre sme ako hlavnú tému tábora mali výrok svätého Františka z Assisi: „To, čo sa mi zdalo trpké, premenilo sa mi na sladkosť tela i duše.“ Počula a čítala som už o Františkovi dosť a najviac sa mi páči práve táto myšlienka. Je taká úprimná a tým pádom aj hlboká a príťažlivá! Ešte, keď viete kontext, ktorý hovorí o tom, ako svätý František objal malomocného, je to o to sympatickejšie. Tento Františkov výrok ma sprevádza i v mojom povolaní lekárky a dennodenne sa tomu učím, aby moja láska bola autentická aj v mojej práci. Svätý František, ďakujem za Tvoj príklad milovania! Počas tohto pôstu som sa už viackrát v mysli vrátila k jednému hlbokému zážitku, ktorý sa odohral v jednej z mojich prvých služieb na pediatrii. Kolegyne poobede odišli z práce a ostala som v službe sama. Zrazu mi volali sestry z novorodeneckého, že sa bude rodiť dieťa s viacerými vrodenými vývojovými chybami a teda musím byť pritom. Pôrod bol pomerne hladký. Naše sestry zobrali bábätko a uložili na termolôžko. Keď som ho videla, bolo mi ťažko. Toto dieťatko bolo veľmi stigmatizované už na prvý pohľad, nehovoriac o vnútorných vrodených chybách. Pozerala som naňho a v mysli sa mi odohrávalo kadečo. Vedela som, že z objektívneho medicínskeho hľadiska nemá šancu prežiť, ale vo vnútri som prežívala boj sama so sebou aj s Bohom. Sestry mi podali svätenú vodu a pokrstila som ho. Potom sme zabezpečili potrebnú starostlivosť a uložili do inkubátora. Po odchode z novorodeneckého oddelenia som šla na toaletu, kde som dávala otázky Bohu. Prečo sa narodilo dieťa, ktoré nemá šancu prežiť? Prečo som tam bola práve ja? Prečo mi vtedy, ako mladej 28- ročnej lekárke, dal také veľké kompetencie? Prečo musím rozhodovať o takých vážnych veciach, keď sa jedná o ľudský život? Musela som to vnútorne rýchlo spracovať, pretože ma na oddelení čakali ďalší pacienti. Večer mi to ale nedalo, šla som k inkubátoru, stála som tam dlhý čas, v duchu som sa modlila. Dala som si zavolať jeho mamku, keďže bola skoro po pôrode zotavená. Otvorene som jej vysvetlila situáciu a chvíľu sme sa rozprávali. Povedala mi, že od istého mesiaca vedela, že dieťa bude mať početné vývojové vady a aj napriek tomu, že jej odporúčali umelo ukončiť tehotenstvo, rozhodla sa ho donosiť a porodiť. Ako som ju počúvala, žasla som nad jej pokojom a poďakovala som jej za toto neľahké a zároveň šľachetné rozhodnutie. Silno som ju vystískala a povedala, že budú mať anjelika. Potom som ju nechala pri inkubátore samu, no neprestala som ju z menšej vzdialenosti sledovať. Fascinovalo ma to, ako si naplno užívala vzácne chvíle. Musím ešte podotknúť, že tento novorodenec po narodení nezaplakal, nekričal, nehýbal sa ako iné deti po pôrode, len ležal, sledoval očami, dýchal, no neprejavoval iné známky. Keď som opäť prišla k inkubátoru, všimla som si ohromnú skutočnosť- keď sa mu mamka prihovárala, tiekli mu z očí slzy a pritom spokojne ležal, nebolo počuť žiadne vzlyky, nehýbal sa. Tento moment bol pre mňa taký silný, že mi vyhŕkli slzy, musela som sa na chvíľu vzdialiť...Vtedy som si uvedomila, že mi to niečo pripomína- stretnutie Panny Márie s Ježišom na Jeho krížovej ceste...O deň a pol po narodení Jakub odišiel do neba. Jakub, ďakujem, že si tu bol! I keď krátko, ale zato intenzívne! Kráčať s Kristom je výzva! Nebojme sa s Ním kráčať aj po Jeho krížovej ceste a učiť sa tak Jeho láske...

...

Ja som zodpovedná...

Katarína Štrbová ,  10.02. 2018

Nebolo to tak dávno, keď som si v situácii, keď som mohla pre niekoho niečo urobiť, zvykla hovoriť: prečo práve ja, veď som čosi urobila už minule a mohol by teraz aj niekto iný. Ale dobro sa nedá robiť do zásoby a nikdy sa nedá prísť do bodu, kedy sme ho už urobili dosť a viac netreba. V poslednom čase som si začala stále viac uvedomovať, že som zodpovedná za to dobré, čo môžem urobiť ja, aj vtedy, keď môžu v rovnakej veci pomôcť aj iní. To, ako sa k tomu postavia, je na ich svedomí a na ich rozhodnutí, v žiadnom prípade to však nemôže slúžiť na ospravedlnenie toho, že sama nič neurobím. A zistila som, že zrazu vidím okolo seba viac možností robiť dobro. Nie vždy je to ľahké, častokrát musím premáhať svoju pýchu, lenivosť, často pridlho špekulujem, či toto naozaj Pán odo mňa chce, ako to ten druhý príjme a naozaj veľmi často sa mi to nedarí, ale vždy dostanem novú šancu. Kým som sa pýtala, prečo ja a nie niekto iný, ako keby som vedome zatvárala oči len preto, aby som nevidela potreby iných a nemusela sa k nim zodpovedne postaviť a urobiť to, čo je v mojich silách. Áno, bolo to možno pohodlnejšie, ale neprinieslo mi to pokoj. Vôbec to nemusí byť niečo veľké. Niekedy stačí len vypočuť, venovať chvíľu času, ozvať sa, aj keď sa mi práve nechce, aby ten druhý vedel, že naňho myslím nielen vtedy, keď od neho niečo potrebujem, možno poslať SMS-ku alebo mail, keď cítim, že niekto potrebuje povzbudenie, nevyhnúť sa človeku, ktorého práve "nemusím" alebo len mlčať a držať za ruku vtedy, keď slová nepomáhajú. Verím, že cez takéto maličkosti si nás Pán vedie a učí, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť aj vtedy, keď si to bude vyžadovať z našej strany veľké obety, aby sme vtedy nerozmýšľali čo za to, či sa to oplatí a či nebudeme musieť obetovať niečo z "vlastného" (pohodlia, času, plánov či peňazí...). Môže sa totiž stať, že sa budeme rozhodovať tak dlho, že v lepšom prípade nás predbehne niekto pohotovejší, v tom horšom už bude na pomoc neskoro. Na začiatku každej svätej omše sa vyznávame okrem hriechov spáchaných myšlienkami, slovami a skutkami aj z tých, ktoré sme spáchali tým, že sme neurobili nič – vtedy, keď sme mali a mohli urobiť dobro a my sme ho zanedbali. Nepomôžu výhovorky, že sa nedalo. Modlitba je tu vždy, aj v situáciách, ktoré sa nám zdajú beznádejné a v ktorých inak pomôcť nedokážeme. Lebo niekedy je tou najväčšou obetou prijať vlastnú bezmocnosť a neschopnosť pomôcť, hoci by sme veľmi chceli a zveriť celú vec Tomu, ktorý jediný pozná riešenie. Verme, že ak nás bude potrebovať, dá nám vedieť čas aj spôsob. Tak dobre počúvajme...

...

PRIPRAVUJEME: Františkánska spiritualita
...

Výzva k spoločnej modlitbe

Felix Mária OFM

Modlitba a pôst za pokoj a spravodlivosť vo Svätej Zemi
V týchto dňoch bola zaslaná všetkým bratom františkánom výzva k modlitbe a k pôstu za pokoj a spravodlivosť vo Svätej Zemi. Výzvu sprostredkoval náš generálny minister br. Michael A. Perry, OFM na podnet Kustóda Svätej Zeme, br. Francesca Pattona, OFM a apoštolského administrátora v Jeruzaleme Mons. Pizzaballu OFM. Výzva je reakciou na súčasnú veľmi vážnu situáciu vo Svätej Zemi.
Vyšší predstavitelia Rádu, nás pozývajú k spoločnej modlitbe a k pôstu predovšetkým počas vigílie Zoslania Ducha Svätého a počas slávnosti Zoslania Ducha Svätého. V modlitbe pamätajme aj na všetky obete tohto napätého konfliktu a tiež na politických predstaviteľov, aby čím skôr mierovým spôsobom vyriešili tento dlhotrvajúci stav.
Prosíme, aby ste počas osobných, či spoločných modlitieb pamätali na tento úmysel a zároveň pozvali čím viac veriacich k spoločnému úmyslu.
Viac informácii nájdete na oficiálnej stránke nášho Rádu: https://ofm.org/blog/prayer-and-fasting-for-peace-and-justice-in-the-holy-land/
PS: V pondelok 21.5.2018 bude rokovať aj Bezpečnostná rada OSN, ktorá má odsúdiť postup Izraela proti palestínskym demonštrantom a vyzvať na vytvorenie medzinárodnej ochrannej misie na palestínskych okupovaných územiach.
brat Felix Mária, OFM - provinciálny animátor diela Spravodlivosť, pokoj a ochrana stvorenstva