Vyberte si Váš obľubený kláštor


Vianočné a novoročné posolstvo gen.ministra františkánov

José OFM ,  31.12. 2016

List generálneho ministra Rádu menších bratov Slávnosť Narodenia nášho Pána Ježiša Krista 2016 Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.  Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť. (Iz 9, 1-2) Najdrahší bratia a priatelia františkánskej rodiny, nech Vám Pán daruje svoj pokoj! S pocitmi veľkej radosti Vám želám všetko najlepšie k Vianociam a k Novému roku. Nachádzame sa a žijeme v dobe, kedy zlovestné mračná zatemňujú všetky obzory, prinášajúc so sebou nesmierne utrpenia a neistoty. Kríza, ktorú zažívajú naši bratia a sestry, nútení utiecť zo svojich domovských krajín – je ich viac ako 65 miliónov – odhaľuje hĺbku ľudského utrpenia a nepriateľstvo, ktorým sa ľudia stavajú proti prijatiu a súcitu. To sa deje najmä v niektorých regiónoch Stredného východu, Afriky, Severnej a Južnej Ameriky, Ázie a Európy. Nemôžeme uniknúť ani vyhnúť sa požiadavkám, ktoré na nás kladie ľudskosť a naša viera. Rovnako tak sa nemôžeme vyhýbať našej zodpovednosti, ktorá nám prikazuje zmeniť náš životný štýl, aby naša matka Zem, náš spoločný domov, bola rešpektovaná a zachovaná. Vtelenie nás pozýva, aby sme doširoka otvorili dvere nášho srdca a našich komunít, ukazujúc zdroje spravodlivosti a lásky ku každej živej bytosti. Týmto spôsobom chceme privítať betlehemské Dieťatko, Svetlo sveta – Ježiša. A teraz sa chcem s Vami podeliť o list, ktorý som dostal od jednej rodiny žijúcej v Aleppe, ktorá, aj napriek tomu, že veľmi trpí kvôli vojne a násiliu, neustáva v túžbe po živote, po láske, nádeji a po hviezdach, ktoré sa ešte stále žiarivo trblietajú na východnej oblohe. Voláme sa Toni, Roula a Edma, sme kresťanská rodina z Aleppa, pozostávajúca z otca, matky a dcérky. Už je to viac ako päť rokov, čo sa, so začiatkom tejto vojny, naša situácia úplne zmenila. Žili sme v blahobyte, v mieri a v pokoji... Teraz, žiaľ, žijeme v strachu, v utrpení a uprostred vojny, ktorá sa zblízka dotýka každého z nás. Okrem nedostatku pitnej vody, elektrickej energie, či zdravotnej starostlivosti, to, čo nás ešte viac sužuje, sú rakety, ktoré dopadajú na naše domy, na nemocnice, na školy... Trikrát sme sa museli sťahovať, pretože dom zničili rakety; utekali sme z jedného domu do druhého, potom zas do ďalšieho, ktorý sme potom znova museli opustiť. Tretíkrát, len čo sme sa nasťahovali, už nás zasiahli strely...moja dcéra len zázrakom unikla smrti. Skončili sme s polozničeným domom, súcim na opravu... V tejto situácii sme sa cítili ako Svätá Rodina, ako Jozef a Mária v požehnanom stave, ktorí v Betleheme chodili od jedného domu k druhému bez toho, aby našli dom, v ktorom by ich prijali. Tu, práve v tejto ťažkej okolnosti, Cirkev, naša Matka, nám vyšla v ústrety, čím ukázala, že je blízka všetkým. Prostredníctvom projektov podpory a pomoci sme zakúsili lásku a dostalo sa nám konkrétnej pomoci. V kostole v Aleppe sme sa - rovnako ako nazaretská rodina - cítili prijatí; na mieste chudobnom a bez ozdôb, ktoré však vie objať, ochrániť a poskytnúť útočisko... Srdečné prijatie a pohotová pomoc nás napokon upokojili a umožnili – tak ako v prípade Svätej Rodiny - vydať z nás samých to najlepšie: Ježiša. Obraciam sa na malú Jaskyňu, veľkú kresťanskú rodinu, rozšírenú po celom svete, chudobnú na zbrane a moc, ale silnú a bohatú vo svojom Pánovi... Obraciam sa na všetky rodiny celého sveta... Na všetkých vás, kresťania... a želám vám požehnané Vianoce a šťastný Nový rok. Nech žiadna rodina, nech žiadny človek nikdy nezažije vojnu, akú zažívame my, ale nech každá rodina a každý človek môže zakúsiť krásu, radosť a pokoj prameniace z prijatia, lásky a pomoci, ako sme to zakúsili my. (rodina z Farnosti sv. Františka, Aleppo, Sýria) Vzdávame Bohu vďaku za svedectvo viery, nádeje a lásky, ktoré Toni, Roula a Edma prežívajú. Mocne pozdvihnime naše hlasy v jednomyseľnej modlitbe za tie nespočetné milióny bratov a sestier, ktoré museli alebo musia opustiť svoj vlastný domov a svoju krajinu a ktoré hľadajú pohostinné miesto, kde by znova mohli nájsť svoju vlastnú dôstojnosť, miesto pokojné, kde by sa mohli podieľať na budovaní budúcnosti, v ktorej viac nebude nespravodlivosti, vojen, utrpenia, ani žiadnych hrozieb pre náš spoločný domov. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. (Iz 9,5) Požehnané Vianoce a šťastný Nový rok! Rím, 22. decembra 2016 Výročie smrti sv. Františky Saverio Cabrini, patrónky emigrantov S bratským pozdravom, Br. Michael A. Perry OFM Generálny minister a služobník

...

Kalendár

19.01. 2017

Výročie úmrtia:

+ 1849
P. Pavol Ďaďovský

+ 2005
P. Eliáš Eduard Šoltés

PRIPRAVUJEME: Naša služba

bilancujeme...

Silvia Prelovská - Sis ,  31.12. 2016

Nedávno sa mi na sociálnej sieti vyhodila spomienková fotka zo zásnub s mojim manželom. Celý pobyt pršalo a jedinú hmotnú vec okrem zásnubného prsteňa na ruke som si odtiaľ odniesla topánky, ktoré som musela kúpiť, lebo mi moje premokli. Môj – vtedy snúbenec – má odvtedy na Rím zlé spomienky a už by tam nikdy nešiel (kvôli dažďu, samozrejme :-D ) ale ja Rím milujem aj napriek dažďu ;-). Keď sa tak človek ohliadne dozadu, zistí, že aj dnes je všetko tak, ako bolo predtým, iba my sme sa na veci pozerali inak. Môj manžel by najradšej sedel doma, ja doma neobsedím. Mňa rozladia iné veci, ako jeho; oddych má pre mňa iný význam ako pre neho, počasie ma neovplyvňuje tak, ako jeho. Mne sa chce do všetkého, jemu nie až tak. Rokmi človek obrusuje hrany a učí sa prispôsobovať sa jeden druhému a situáciám, ktoré nastanú. Sme tí istí ľudia, len s inými skúsenosťami. Donedávna som tomu hovorila „chyby“. A bolo mi ľúto tých chýb. Trápila som sa pre ne. Dnes viem a verím, že každá skúsenosť – hoc aj chyba, či akokoľvek si to nazveme – každé utrpenie, ktoré spôsobíme sami, či ho spôsobia nám, nás posunie. Má nás posunúť. Stará múdrosť „Pán dopustí, ale neopustí“ sa tak ľahko vyslovuje, ale tak ťažko zažíva. Ďalší rok končí a snáď každý sa obzrie za tým uplynulým a bilancuje. Niekto možno zakúsil, že ľudia dokážu sklamať a druhý sa na svojich „chybách“ naučil, že sklamať môže aj on sám. Jeden sa učí odpúšťať druhým, iný sa učí odpúšťať sám sebe. Naučila som sa, že ak si veci a ľudí predstavujeme, akýí by mali byť a čo by mali robiť a hovoriť, nás bude trápiť viac, ako keď nebudeme očakávať. Posledné dni som zakúsila neočakávať nič ani od svojich detí. Pozorujem ich, počúvam a začínam im viac rozumieť. Je čas – možno nie napraviť chyby spáchané, lebo čas už nevrátime – ale predísť ďalším. A do všetkého volať a pozývať Boha. Do našej dôvery či nedôvery (k ľuďom alebo sebe samým), do našich vzťahov, práce, aj k nám domov. Nikdy nie je neskoro, Pán čaká, kým Ho zavoláme. Túži po nás láskou odvekou. A to ma napĺňa pokojom a dôverou. Lebo keď už človek okúsil sklamanie z dôvery iným či sebe samému, je iba Jeden, ktorý nesklamal nikdy. A ak sa nám z Božieho milosrdenstva dostalo, ak sme nebodaj my v uplynulý rok milosrdenstva dokázali odpustiť, no tí druhí to nedokázali, modlime sa za nich. Neustále a vytrvalo. K tomu nám Pán Boh pomáhaj.

...

Splnená túžba- "iný" Štedrý večer

Lenka Jurášková ,  23.12. 2016

Ticho stojím v hospicovej kaplnke. Bola som pozrieť moju tetu, ktorá tu je už niekoľko týždňov hospitalizovaná. Zamýšľam sa nad životom, smrťou, nádejou, adventom, Vianocami, láskou.... Tohtoročný advent nebol ľahký. Asi by to bolo vlastne podozrivé, keby sa nič ťažké neudialo. V byte, kde som v podnájme, sa asi 6x pokazil plynový kotol, nevedome som 2x v jednom týždni vytopila susedu, zatiekla mi stena pod strechou. Pri vyberaní peňazí z bankomatu sa mi pokazila platobná karta. A nakoniec pred pár dňami som ochorela a aj keď som nechcela, musela som ostať ležať doma v posteli. Napriek tomu všetkému som cítila, že Boh je tu a nedovolí, aby ma takéto situácie znepokojili natoľko, že stratím vnútorný pokoj. Teší ma, že tento rok som nemusela behať tesne pred Vianocami po obchodoch, pretože darčeky som mala kúpené už skôr. Keď som ale videla niektorých ľudí, ako sa nevedia v obchodoch nasýtiť materializmom, bolo mi ich veľmi ľúto. Asi by si už nevedeli predstaviť Vianoce bez darčekov... Keď sa kňaz minulý týždeň na detskej svätej omši pýtal detí v Bratislave, čo oslavujeme na Vianoce, nevedeli odpovedať...Ale to, čo kúpia mamke, bratovi, babke vedeli... Kňaz zosmutnel a vyzval všetkých, aby pouvažovali nad tým, aký dar chcú dať Ježiškovi...Veď sú to Jeho narodeniny! Počas adventu ma tento rok sprevádzala kniha o rodičoch svätej Terezky z Lisieux- svätých Martinovcoch (Svätci bez výťahu). Bola to silná manželská dvojica, ktorá spolu s Bohom otvorila náruč ich deťom, ale i všetkým, ktorí to potrebovali. Napriek ťažkostiam, ktoré prežívali- smrť svojich detí, vážna choroba manželky a ďalšie, zvládli všetko spolu, pretože boli hlboko zakorenení v Bohu. Každý deň začínali ráno svätou omšou, na ktorú brávali aj svoje deti. Pravidelne sa spolu ako rodina modlili a okrem toho boli rodičia pre svoje deti i okolie veľkým vzorom v milosrdenstve k chudobným a chorým. Bolo úžasné čítať vyjadrenia svätej Terezky, keď hovorí, že počas kázne v kostole viac pozerala na svojho otca ako na kňaza, lebo jeho vznešená postava, jej toho toľko hovorí....! A inokedy, keď sa išli večer modliť, stačilo jej byť pri svojom otcovi a dívať sa naň, aby vedela, ako sa modlia svätci...Veľmi vám odporúčam túto knihu. Minulý rok som počas Vianoc doma nahlas vyslovila túžbu prežiť budúci Štedrý večer mimo rodiny, bez darčekov, našej chutnej večere, ktorú pripravuje zväčša mamka a namiesto toho byť s ľuďmi, ktorí to potrebujú. Nebolo to kvôli tomu, že by sme sa u nás doma nemali radi, práve naopak. Túžila som akoby odovzdať ďalej to, čo som ja mohla prežívať doma už toľkokrát. Zdá sa, že zajtra sa to splní. Už sa neviem dočkať, ako pôjdem zajtra ráno do 24- hodinovej služby na naše detské a novorodenecké oddelenie. Teším sa, že budem môcť byť pri chorých a pomáhať im, byť len tak s nimi. Mám už zbalenú aj flautu, texty kolied vytlačím zajtra, aj nejaké drobnosti pre deti ešte dobalíme so sestrami. Aj jedlo bude, samozrejme, nemocničné. Keď to píšem, tečú mi slzy....od radosti, aký je Pán Boh dobrý a plní túžby, ktoré sú správne. Ani sa mi nesnívalo, že to bude takto, veď minulý rok som bola ešte v úplne inom meste, na úplne inom oddelení, s úplne inými predstavami... A možno sa nám aj „malý Ježiško“ na novorodencoch narodí...Teším sa a ďakujem!

...

IV. adventná nedeľa „A“ - (Mt 1,18-24)

Bernardín OFM ,  18.12. 2016

Dnešnú nedeľu by sme mohli nazvať aj nedeľou sv. Jozefa. Celá naša pozornosť sa dnes upiera na neho. Ako vyrieši Máriine tajomstvo. Čo nakoniec urobí? „Jozef jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.“ Jozef uvažuje nad jej prepustením potajomky. Nechcel ublížiť ani Márii a ani jej dieťaťu, ale cítil, že s ňou nemôže manželský žiť, ak sa v jej živote objavil ktosi iný. „Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ I keď vieme, že Ježiš prišiel zvláštnym spôsobom na tento svet: „počal sa z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny", predsa Božia prozreteľnosť určila preňho život v úplnej rodine. Ježiš sa narodil do úplnej rodiny. Stretával sa v nej s nežnosťou matky i s mužnosťou otca. Vieme, že Jozefa nazýval otcom. Čo nám tým chce Boh povedať? Chce nás poučiť o tom, že úplná rodina je pre dieťa veľmi potrebná, že dieťa má byť formované obidvoma rodičmi. Otec i matka majú nezastupiteľnú úlohu nielen pri vzniku nového života, ale aj pri správnej psychickej formácii dieťaťa. V čom spočíva úloha otca v psychickej formácii dieťaťa? Otec je a má byť predobrazom samotného Boha. Keď ohlasujeme deťom, že Boh je naším Otcom, každé si predstaví čosi iné, lebo zažilo iného otca. Niekto si veľmi ťažko predstaví, kto je Boh, pretože svojho otca v živote nevidel. Iný zasa pocíti veľkú radosť, pretože Boh je ako jeho otec, ktorého poznal ako dobrého a spravodlivého. A zasa iný môže prežiť v sebe vzburu, lebo jeho otec bol alkoholikom, surovým a zlým človekom, nedokáže sa pozdvihnúť vo viere k tomu, aby dôveroval Bohu Otcovi. Zážitok otca v rodine formuje náš duchovný život. Aký je náš otec, taká bude aj naša predstava Boha. Ak je otec prehnané tvrdý a prísny, dožije sa toho, že jeho deti budú trpieť škrupuľami a Boha sa budú viacej obávať ako ho milovať. Je veľmi dôležité, aby aj otec prejavil svoju nežnosť voči deťom. Niektoré výskumy zmätenej sexuálnej orientácie ukazujú, že ak napr. chlapec v detskom veku nezažije nežnosť zo strany otca, snaží sa neskoršie naplniť túto túžbu vo vzťahu k inému mužovi, čo je mu skôr na škodu a trápenie ako k dobru. Postavenie otca v rodine je veľmi dôležité. A jeho úloha je veľmi náročná. Musí žiť múdro, lebo od neho predovšetkým závisí náboženský život jeho detí. Aj keď sa nám zdá, že je to úloha matky, v skutočnosti je to naopak. Matka učí deti modliť sa, ale otec učí deti veriť. Otec neformuje nábožnosť deti natoľko slovom, ako zjavom a bytím. Sv. Jozefovi je dávaná takáto rada: „Neboj sa prijať Máriu, svoju manželku“. Napriek tomu, že Mária úplne patrí Bohu, je zároveň nazývaná manželkou Jozefovou. Všimnime si toto zvláštne, mohli by sme povedať, nebiologické a netelesné manželstvo s Pannou Máriou. Ako ho pochopiť a aký má zmysel? V jeho manželstve ide vlastne o prijatie osoby Ježiša Krista skrze zasvätenie sa Panne Márii. Evanjelium nám na príklade sv. Jozefa ukazuje, ako má postupovať človek poznačený dedičným hriechom. Panna Mária dokázala prijať Ježiša, lebo bola a je celá svätá. Pre hriešneho človeka to však vôbec nie je také jednoduché. Veľmi často zíde z cesty odovzdanosti a jeho hriešne sklony prevládnu. Sv. Jozef je vyzvaný, aby skôr ako príjme Ježiša, prijal Máriu a to veľmi blízkym a intímnym spôsobom. Duchovní otcovia hovoria o potrebe „prijať Máriinu dušu“. Máriina duša tvorí akýsi ochranný plášť pre Ježišovu bytosť v nás. Hovoria, že človek má v tomto smere dve možnosti. Môže svoje hriešne, uzavreté a zranené srdce otvárať sám, svojou silou a námahou. Toto však ide veľmi ťažko. Ak sa človek cíti maličký a slabý, môže skúsiť druhú možnosť, ktorú doporučuje sv. Ambróz, keď hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše." Krása Máriinej duše spočíva v tom, že je radikálne odovzdaná Bohu a jeho službe. Duch Svätý sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma. Môžeme to urobiť a nasledovať tak príklad sv. Jozefa, skrze zasvätenie sa P. Márii, ale správne pochopené a prežívané, lebo manželstvo sv. Jozefa bolo akýmsi vyjadrením tohto zasvätenia. Ako formulu zasvätenia môžeme použiť modlitbu, ktorú sme sformulovali vlastnými slovami. Nejde natoľko o slová ako skôr o vnútorný postoj odovzdanosti. Zasvätenie sa Bohu skrze P. Máriu nie je len odovzdaním srdca, ale otvorením všetkých oblasti nášho života pre príchod a vedenie Ducha Svätého. Podrobenie všetkých oblasti nášho života Božiemu Slovu v Máriinom úkone „Fiat“! Zasvätiť sa Márii znamená prenechať Duchu Svätému riadenie nášho vnútra ale aj celý priestor nášho každodenného života. V praxi to môže znamenať postupné, veľmi konkrétne kroky viery, načúvania a spolupráce s Božím Duchom - v škole Panny Márie. Sv. Grignion hovorí: „Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude – Bohočloveka, a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v posledných dobách. Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí sa objavia na konci čias, je vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení s Duchom Svätým vykonať veci zázračné a mimoriadne. Jedným z hlavných dôvodov, prečo Duch Svätý nekoná teraz zjavné zázraky v našich dušiach je, že v nich nenachádza dostatočné zjednotenie so svojou Nevestou!“ Nebojte sa prijať Máriu. Boh nám práve v nej ukazuje, ako nás miluje. Božia Láska je plodivá. Boh má síce od večnosti sám v sebe Syna, svoje Slovo, ale v čase a do hmoty a priestoru vstúpila Božia láska skrze Pannu Máriu. Aj tebe dnes hovorí Božie Slovo: „Neboj sa prijať Máriu". Lebo až keď ju prijmeš, pochopíš, ako veľmi Boh miluje človeka, pochopíš radostnú zvesť, ktorú Boh vopred prisľúbil vo Svätom Písme ústami Prorokov o svojom Synovi. Syn podľa teľa pochádzal z rodu Dávidovho, podľa Ducha Svätosti bol ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Syn Boží vo svojej moci, On, Ježiš Kristus, náš Pán.“

...

Adventný spln srdca

Igor Haraj ,  01.12. 2016

Kto sa pokúša o duchovný život, ten to dobre pozná: Popri duchovných výstupoch znenazdajky prichádzajú pády do starých chýb, znova a znova... Človek tak často podľahne pocitom znechutenosti zo seba a zo svojej slabosti. Pokladá sa za nehodného stáť pred tvárou Najvyššieho a často so svojim duchovným životom jednoducho „sekne“... Toto je pravý význam termínu „acedia“. V ľudových katechizmoch sa tento pôvodom grécky výraz prekladá ako duchovná lenivosť, či nedbalosť, čo nie je celkom priliehavé. Pri prežívaní acedie čiže duchovnej znechutenosti často zabúdame na dôležitú vec. Nech sme akokoľvek slabí a hriešni, v najhlbšom vnútri našej bytosti, v našom srdci stále horí iskra Božského, ktorú nijaký hriech, nijaké zlo, nijaká ľudská slabosť neuhasí. V tomto zmysle východný mních Ján Karpatský (zaradený do slávneho výboru Filokalie) prirovnáva situáciu človeka k mesiacu. Tak ako na oblohe pribúda a ubúda svetlo mesiaca, a predsa sa samotný mesiac nemení, tak aj v človeku, ktorý robí nesprávne veci, hasne svetlo milosti, no Božej lásky, jeho stvoriteľskej vôle a moci neubúda. Tá zostáva stála, ako je On stály. Boh nás má rád, každého osobitne a jedinečne. Uvedomenie si tohto faktu je veľkým liekom proti duchovnému znechuteniu a pomôže človeku udržať sa v bdelosti a v snahe pokračovať na svojej duchovnej ceste. Želám počas tohtoročného adventu sebe aj vám veľa splnov srdca!

...

PRIPRAVUJEME: Františkánska spiritualita
...

Ľudové misie v Plavnici

Felix Mária OFM

V dňoch 10.-18. septembra 2016 sa konali vo farnosti Plavnica (okr. Stará Ľubovňa) ľudové misie. Misie v tejto farnosti boli naposledy v roku 2009, ale veriaci znovu túžili prežiť čas milosti. Veriaci z Plavnice si tento rok pripomenú krásnu udalosť posvätenia ich chrámu, ktorý zasvätili Sedembolestnej Panne Márii. Stalo sa tak pred 10 rokmi. I preto bol vybraný tento termín v čase odpustu. (Odpust - na západe voláme "hody")


Službu viesť misie prijali P. Gabriel a P. Felix Mária. Otvorenie a začiatok misií bol tradične spojení zo symbolom odovzdania "štóly" - čím miestny správca odovzdal správu veriacich bratom misionárom. Témy príhovorov mali tradičné misijné zameranie. Okrem sv. omší a vysluhovania sviatostí sa bratia venovali katechézam pre ženy, mužov, mládež a deti. Deti navštívili aj na Základnej škole. Počas jedného dopoludnia bratia navštívili aj chorých vo farnosti. Tých navštevuje pravidelne aj p. farár a okrem neho každú nedeľu prichádzajú k ním aj akolyti s Eucharistickým Kristom.


V utorok večer bola mimoriadna katechéza o Sv. Písme, ktoré je prameňom našej viery. V sobotu dopoludnia za pomoci miestnych animátorov prebehol krásny program pre deti. Prišiel i brat Zachej s bábkovým divadlom a príbehmi o sv. Františkovi. Večer si manželské páry obnovili svoje sľuby a prišiel i brat Karol, ktorý predstavil veriacim život vo Svätej Zemi, kde žijú naši bratia ako správcovia svätých miest. Všetky spoločné slávenia boli vysielané i do miestnej káblovej televízie, takže sa jej mohli zúčastniť i tí, ktorí z rôznych príčin nemohli prísť do kostola.


Chceme poďakovať všetkým za modlitbu za misie a rovnako všetkým dobrodincom, ktorí podporujú toto dielo. Je dôležité v nás oživovať a posilňovať našu vieru.


Ľudové misie boli ukončené v nedeľu obnovou krstných sľubov a slávnostným požehnaním misijného kríža, ktorý stojí pred chrámom.

...

Deti sa modlia za pokoj

Felix Mária OFM

Výzva z Aleppa k modlitbe za pokoj vo svete.
Všetkým bratom františkánom, sestrám klariskám, všetkým sestrám a bratom z Tretieho rádu, a všetkým ženám a mužom dobrej vôle.
"Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach." (Evanjelium podľa Matúša 18,10)
Drahí bratia a sestry, nech vám Pán daruje pokoj! Dlhý čas, ako Menší bratia (františkáni), sme znepokojení situáciou našich bratov, ktorí zažívajú skúsenosť s kresťanmi a všetkými obyvateľmi Sýrie. Nie je to tak dávno, čo sme vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby zvýšilo úsilie zastaviť vojnu a utrpenie civilného obyvateľstva a aby vyvinulo maximálne úsilie o dosiahnutie mieru. Teraz na začiatku ADVENTU, v čase, keď nás Pán pozýva, aby sme vytrvalo bdeli a modlili sa, chceme navrhnúť všetkým našim spoločenstvám iniciatívu "Deti sa modlia za pokoj". Pôvodná myšlienka pochádza z projektu "Cirkev v núdzi", a chceme ako Rád menších bratov - Františkánov, priniesť túto výzvu na medzinárodnú úroveň v mesačných intervaloch.
Táto iniciatíva vychádza z vedomia, že Kráľ Vesmíru, Kráľ pokoja, je pravým zdrojom všetkého mieru. Naša farnosť sv. Františka v Allepe (Sýria), ktorá bola silne ovplyvnená tragédiou vojny a ktorá je pevne zakotvená v nádeji za mier sa už k tejto iniciatíve zapojila. Z Aleppa chceme teraz poslať toto pozvanie do celého sveta. Začíname v ADVENTE 2016, ako Rád menších bratov - františkánov chceme povzbudiť všetky komunity, farnosti a školy, ktoré sú zverené do našej pastoračnej starostlivosti, a tiež všetky organizácie, ktoré sú nám blízke [zapojiť sa do iniciatívy], a tiež chceme povzbudiť všetkých, aby sa iniciatíva šírila vo všetkých cirkevných a rehoľných komunitách, kde žijeme, alebo kde Menší bratia pôsobíme. Veríme, že Pán vypočuje volanie "maličkých" a že ich modlitby sa stanú príležitosťou k zamysleniu a obráteniu pre tých, ktorí sú "veľký".
Žiadame každé spoločenstvo, v ktorom sú "detské omše", alebo pri omšiach kde je väčšia účasť detí, aby PRVÚ NEDEĽU v MESIACI venovali MODLITBE ZA POKOJ, tak ako to len bude možné. Podobne možno urobiť v slávení v kaplnkách počas modlitieb, alebo aj zapojením škôl, prípadne iným spôsobom iniciatívou v ekumenickom či medzináboženskom duchu. Ak komunity nemajú detské liturgie, alebo ak nepôsobia v oratóriách, alebo na školách, môžu túto modlitbu uskutočniť počas spoločných modlitieb, alebo Vešpier, alebo pripraviť inú špeciálnu iniciatívu. Tu sú niektoré praktické návrhy tak, aby zjednotili formu slávenia, podobne ako to robia v Aleppe: Po úvodnom pozdrave a úvodných výzvach kňaza, niektoré deti v procesii prídu pred oltár so zažatou sviecou, ktorú umiestnia v blízkosti oltára, na viditeľnom mieste, pokiaľ všetci spievajú, alebo recitujú modlitbu za pokoj. Okrem toho, rôznymi výzvami a úmyslami môžeme venovať pokoju v ľudských srdciach, za pokoj v rodinách s deťmi a za pokoj v Aleppe a po celom svete. Piesne by mali byť zamerané na tému pokoja. Ak je modlitba mimo Eucharistie, môže byť vždy prispôsobená modlitbe a sláveniu. Vždy nech je zachovaný symbol horiacej sviece, spolu s MODLITBOU ZA POKOJ a piesňou za pokoj. (nezabudnime vždy deťom pripomenúť a vysvetliť, že táto modlitba je v spoločenstve s deťmi po celom svete a za pokoj v Sýrii, Aleppe a za pokoj vo svete.)
MODLITBA ZA POKOJ
Pane Ježišu, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť.
Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia; vieru tým, čo pochybujú; nádej tým, čo si zúfajú; svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia.
Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali; skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame, nadobúdame; len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých;
len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu. Amen
 
Žiadame všetkých, ktorí prijali našu výzvu, aby sa pripojili k našej Facebook stránke.        www.facebook.com/Children-in-prayer-for-peace alebo     (bambiniinpreghieraperlapace)
Boh nech požehná každé vaše úsilie o pokoj a nech počuje volanie a modlitbu Jeho detí.
 
S pozdravom Fr. Michael A. Perry OFM, generálny minister
Fr. Francesco Patton OFM, Kustód Svätej Zeme
 
****
Pracovný preklad: br. Felix Mária, OFM  (originálný text Listu môžete nájsť na: http://www.ofm.org/ofm/?p=11994&lang=en )